Pápež František – život a výzvy 1

V týchto dňoch vyšiel prvý slovenský životopis pápeža Františka vo vydavateľstve Lúč. Skôr než o životopis, by sme mohli povedať že ide o životopisnú skicu. Preklad bol urobený z talianskeho originálu autora Saveria Gaetu- Pápež František, život a výzvy. Napriek chybám prekladu, niektorým nie správnym, či nepodloženým informáciám sa jedná o prvý a zatiaľ posledný životopis Pápeža v Slovenčine. V najbližších dňoch majú vyjsť ďalšie 2 v Češtine.

11. február 2013. Pápež Benedikt XVI. zvolal konzistórium kardinálov, kde mali prítomní hlasovať o nových svätorečeniach. Mnohí kardináli neboli prítomní, uprednostnili iné pracovné povinnosti, keďže sa jednalo v podstate o rutinnú záležitosť. O tom, čo chystá Benedikt XVI. vedelo len niekoľko kardinálov, jeho najbližší spolupracovníci. Od večera 28.2.2013 sa stáva stolec sv. Petra uvoľnený a kardináli z celého sveta sa schádzajú, aby zvolili nového nástupcu sv. Petra.

V januári 1929 sa po namáhavej plavbe cez oceán ocitla v prístave Buenos Aires ďalšia rodina na ceste s víziou dôstojného života. Rodina Bergogliovcov. Medzi nimi bola aj Giuseppe Francesco, otec budúceho pápeža so svojimi rodičmi Rosou Margheritou a Giovannim Angelom.
Mario Giuseppe Francesco a jeho budúca manželka Regina María Sívori sa spoznali v roku 1934 v saleziánskom oratóriu svätého Antona. 12.12.1935 sa zosobášili a 17.12.1936 sa narodil Jorge Mario, prvé z piatich detí. Z ďalších súrodencov žije v súčasnosti už len María Elena.
Malý Jorge Maria sa naučil variť už ako malý, keďže varili podľa pokynov ich mamy, ktorá po piatom pôrode ochrnula na obe nohy. Od roku 1943 do 1948 Jorge Mario navštevoval základnú školu Antonia Cervina. Milé spomienky naňho má Amalia Damonteová, s ktorou sa kamarátil, keď mali asi dvanásť rokov. Jorge Mario jej dal hárok papiera, na ktorý nakreslil biely domček s červenou strechou a povedal jej: „takýto dom nám kúpim keď sa zoberieme.“ Potom dodal: „ Ak sa za mňa nevydáš, stanem sa kňazom“. Ona mu však neodpovedala, ba keď sa obrázok dostal do rúk jej mamy, rodičia jej zakázali stretávať sa s ním. Ako 17 ročného ho hlboko zasiahla sviatosť zmierenia, ktorú mu vyslúžil jeden dovtedy neznámy kňaz. Vyspovedal sa uňho a v týchto chvíľach mu preniklo do srdca povolanie ku kňazstvu. Neskôr povedal: „ Bol v tom úžas zo stretnutia s niekym, kto na teba čaká.“ V štúdiu pokračoval ako chemický technik. V zamestnaní dostal silný zápal pľúc. Mal vysokú teplotu, tri dni sa potácal medzi životom a smrťou, lekári si už nevedeli rady. Nasledovala operácia, pri ktorej mu odstránili hornú časť pravého pľúcneho laloka. Onedlho vstúpil do seminára v Buenos Aires, odkiaľ po pár mesiacoch prešiel do noviciátu k jezuitom. Keď sa roku 1963 vrátil do Argentíny, získal diplom z filozofie na fakulte kolégia Massimo v San Miguel, kde pokračoval v štúdiu teológie, ktoré úspešne ukončil v roku 1970. Medzitým vyskúšal prácu učiteľa – od roku 1964 do 1965.
13.12.1969 bol vysvätený za kňaza. V ten deň mu stará mama dala list, ktorý si svätý otec František uchováva v Breviári dodnes. Je to blahoželanie, ktoré adresovala stará mama svojim vnúčatám: „Majte dlhý a šťastný život. Ak vás jedného dňa naplní zármutkom bolesť, choroba alebo strata milovaného človeka, pamätajte, že povzdych pred svätostánkom, kde prebýva ten najväčší a najvznešenejší Mučeník, a pohľad na Máriu stojacu pod krížom, môže vliať kvapku útechy aj do tých najhlbších a najboľavejších rán.“
Večné sľuby zložil 22.4.1973 a 31.7 bol zvolený na 6 rokov za provinciála argentínskych jezuitov. V roku 1986 sa otec Bergoglio vybral do Nemecka, aby tu dokončil svoju doktorandskú prácu, v ktorej rozoberal myšlienky katolíckeho filozofa Romana Guardiniho. Práve tohto veľkého mysliteľa citoval aj Benedikt XVI vo svojom poslednom príhovore.
20.5.1992 Ján Pavol II. vymenoval práve Jorge Bergoglia za pomocného biskupa Buenos Aires. Tento 55 ročný jezuita nepatril medzi postavy, ktoré by vynikali v cirkevných kruhoch. Stalo sa tak zrejme aj pričinením kardinála Antonia Quarracina, vtedajšieho arcibiskupa Buenos Aires. Bol čoskoro menovan za generálneho vikára a kardinál Quarracina ho postupne pripravoval na miesto svojho nástupcu. Biskup Bergoglio bol 3.6.1997 menovaný za biskupa- koadjútora. Jeho štýl charakterizovala od počiatku pokora a disponibilnosť. Kňazi vedeli že mu môžu zavolať v ktorúkoľvek dennú, či nočnú hodinu. Hovorí sa, že neraz strávil noc pri lôžku vážne chorého farára aby mu osobne pomohol. 21.2.2001 ho Ján Pavol II. kreoval za kardinála.
Bergoglio sa stáva veľmi obľúbeným ako je sa už o ňom rozšírilo, býva v 2 izbovom byte, jazdí MHD. Nebojí sa navštevovať najchudobnejšie časti Buenos Aires, kde sa mnohí kňazi báli ohrozenia života. Napriek množstvu povinností kardinál nikdy nezabúdal venovať istú pozornosť svetu umenia a kultúry. V jeho prospech hrá aj skutočnosť , že v noci mu stačí päť hodín spánku („každé ráno vstávam o štvrtej bez toho aby som musel nastaviť budík“ prezradil) a štyridsaťminútový odpočinok poobede. Počúva Beethovena, Wagnera, číta Danteho Aligieriho, či Dostojevského.
13.3.2013. 19 hodín, 6 minút. Z komína umiestneného na Sixtínskej kaplnke sa valí biely dym. Ohlasuje zvolenie nového Svätého Otca Jorge Maria Bergoglia. Prvého jezuitu na svätopeterskom stolci. 20 hodín 22 kardinál protodiakon Jean Louis Tauran oznamuje meno novozvoleného pápeža. Hneď na druhý deň po svojom zvolení dáva najavo svoju silnú mariánsku zbožnosť. Jeho prvé kroky na verejnosti viedli do baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa nachádza zázračný obraz Panny Márie, Salus Populi Romani, Všetky dôležité dátumy jeho života sa niesli v znamení čísla 13. 13.5 si cirkev pripomína spomienku Panny Márie Fatimskej. Práve Mária začala sprevádzať v úrade aj svätého Otca Františka, tak ako doteraz sprevádzala jeho predchodcu Benedikta XVI.. Práve 13.5 kardinál Policarpo vo Fatime na osobnú žiadosť svätého Otca zasvätí jeho pontifikát Panne Márii…