Najprv som chytal publikovať článok o Katedrále sv. Martina z Tours v Bratislave pri východe slnka. Chcel som Vám napísať o tom krásnom pohľade z okna o šiestej ráno, keď vychádza slnko. Možno nabudúce.
Nedá mi však, nepodeliť sa s Vami o pohľad, ktorý sa mi naskytol pred pár minútami z novej kancelárie časopisu Adsum. Každý bohoslovec pozná ten pocit, keď sa po večeri prechádza po Kapitulskej ulici, modlí sa ruženec a obdivuje osvetlenú vežu Katedrály. Aj takáto scenéria niečo hovorí. Impozantná gotická stavba ukazuje do neba. Samovoľne bez premýšľania každý zdvíha hlavu a zamýšľa sa nad životom, svojimi radosťami i problémami. V tejto chvíli má pocit, že Boh je tu, je tu so mnou a môžem mu povedať všetko, radosti i starosti. On na mňa dáva pozor a pomáha mi. Nikdy ma neopustí!
