Spytovanie svedomia


Už samotný pojem „spytovanie svedomia,“ pre mňa známy z poľštiny („rachunek sumienia“ – účet svedomia), môže vzbudzovať nesprávne predstavy. Slovo účet v nás môže vyvolať predstavu matematickej dôkladnosti zhrnutia nejakého časového obdobia alebo celého dňa i keď v slovenčine to tak nevyznieva. Dá sa nejako matematicky vyčísliť to, čo sa deje v mojom vnútri? Pri vyúčtovaní celého svojho života či jeho určitého obdobia alebo dňa Bohu nemôžeme zabúdať na motívy svojich skutkov a na ich okolnosti. Z toho dôvodu, musíme si to úprimne priznať,  nám denné spytovanie svedomia nie je nijako ľahké. Spytovanie svedomia nemôže byť vyúčtovaním so sebou samým, nemôže byť trápením seba.

Spytovanie svedomia je jasnou revíziou vlastného konania pred Božou tvárou. Spytovanie svedomia nie je nejakou zbytočnou psychologickou introspekciou, ale je to úprimná a pokojná konfrontácia svojho života s Bohom a s jeho požiadavkami.

Spytovanie svedomia musí byť dialógom s Bohom, modlitbou úprimnosti, odhaľovaním Božej predstavy o mojom živote a vyúčtovaním z prejdenej cesty života pred jeho tvárou. Duchovný život si vyžaduje veľkú pravdivosť a úprimné vylúčenie poloprávd, malých kompromisov, polovičatej úprimnosti voči Bohu a sebe. Je v nás hrozná ľudská náklonnosť k hlbokému klamstvu a mravnej falošnosti. Spytovanie svedomia sa preto musí stať dennou „štvrťhodinkou úprimnosti“.

Spytovanie svedomia musí byť osobnou modlitbou – chvíľou úprimnosti voči Bohu a nie akousi jalovou sebareflexiou. Je potrebné pozrieť sa na svoje denné konanie, ale v prítomnosti Boha, ktorý ma miluje. Je to dialóg zamilovaných o vzájomnej láske. U kamaldulov v Krakove je nápis: „Bol si, si a budeš hriešnikom!“ Tento nápis by bolo potrebné doplniť nasledujúcimi slovami: „Ale rovnako pamätaj na to, že bol si, si a budeš milovaný nezávisle od tvojej biedy a slabostí!“

Spytovanie svedomia nemôže byť praktikou, v ktorej by sa človek cítil iba ponížený a pokorený pred Bohom a sebou samým. Spytovanie svedomia sa spája s nádejou, že Boh lieči rany človeka. Preto tu musí byť väčšie sústredenie sa na Boha. Predsa však nie je možné ukryť skutočnosť, že je spojené s istou bolesťou. Odhaľovanie zla v sebe je ťažké a bolestné. „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce…“ (Ž 139, 23) Neraz robíme spytovanie svedomia povrchne a plytko, pretože sa bojíme bolesti, ktorú spôsobuje odkrývanie vlastných rán. Ten, kto má odvahu súdiť seba samého, stane sa lepším.

Spytovanie svedomia podľa sv. Ignáca z Loyoly má obsahovať päť prvkov:

  • Poďakovať sa Pánu Bohu za prijaté dobrodenia.
  • Prosiť Pána Boha o milosť poznania a zavrhnutia svojich hriechov.
  • Žiadať od seba vyúčtovanie od hodiny vstávania (od poslednej spovede) až do chvíle, keď si robíme spytovanie svedomia. Robiť to prechádzajúc z hodiny na hodinu, najprv čo sa týka myšlienok, potom slov, skutkov a zanedbania dobrého.
  • Prosiť Pána Boha o odpustenie vín.
  • S pomocou Božej milosti stanoviť spôsob nápravy.

Ako si vykonávaš denné spytovanie svedomia večer a pred prijatím sviatosti zmierenia? Má tvoje spytovanie svedomia charakter úprimného rozhovoru s Bohom alebo je to len vypočítavanie vlastných slabostí a hriechov? Aké je tvoje spytovanie svedomia?

Dávid Zahradník

Zdroj:
1. Gallagher M. Timothy – Spytovanie svedomia alebo Modlitba exámen podľa Ignáca Loyolského
2. Duchovná obnova Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta