Poddanosť svojej slobodnej vôle (vzhľadom na Boha) rozhodnutiu iného človeka je veľkou obetou. Odhodlať sa na to môžeme len vtedy, ak Boha milujeme nadovšetko. Je ťažké byť poslušným. Je dobré, že prichádzajú ťažkosti. Máme sa učiť ťažkej poslušnosti ako Ježiš Kristus.
„Rehoľníci sa sľubom poslušnosti úplne zasväcujú Bohu, obetujú samých seba.“ Zriekanie sa plnenia svojej vôle sa dotýka slobody človeka. Je to spojené s ťažkosťami, utrpením, aj so zrieknutím sa vlastných záľub, zvykov, plánov, zámerov. Obeta spojená s poslušnosťou je viditeľnou zvlášť vo chvíľach napätia, nepochopenia a konfliktov, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahu k predstaveným. V takýchto situáciách je potrebná veľká viera a láska, aby sme dokázali prijať predstaveného ako zástupcu Ježiša Krista, ktorý nám sprostredkuje jeho vôľu. Nesmieme zabudnúť, že predstavený sa stal prostredníkom medzi Bohom a nami. Druhý vatikánsky koncil hovorí, že Bohu zasvätené osoby, povzbudení Duchom Svätým, s vierou podliehajú predstaveným, ktorí zastupujú Boha. Zrelá poslušnosť vyžaduje vieru v lásku k Božej vôli. Neraz nie je jednoduché postrehnúť Boha v našich predstavených a Božiu vôľu v ich rozhodnutiach.
Predstavený – zastupujúci Boha, je nástrojom v Božích rukách. Nie je mojou úlohou ohodnotiť aký nástroj vybral pre mňa Boh. On vždy volí vhodné nástroje. Predstavení sú splnomocnení interpretovať Božie úmysly do môjho konkrétneho života. Boh dokáže písať rovno aj na krivých riadkoch rozhodnutí predstavených. Treba sa vedieť vzdať svojich predstáv, svojej vôle a nie vymáhať jej potvrdenie. Obeta vôle Bohu je vždy veľkolepá.
Ak mám byť poslušným, tak jedine preto, že tak to chce Boh, ktorému som sľuboval, že budem plniť jeho vôľu, lebo „kto vás počúva, mňa počúva.“ (Lk 10, 16) Poslúcham preto, lebo chcem Boha poslúchať! Nevadí, že v sebe cítim odpor, že mi nariadenie nevyhovuje, že ja by som si vedel lepšie poradiť. Nie je mojou vecou, akého zástupcu a aký nástroj si Boh vybral. On vie, čo robí a vyberá si tie najvhodnejšie nástroje, poslúži si daným človekom, jeho schopnosťami, vlohami, chybami, jeho ostrosťou, či nezhovievavosťou, celou jeho bytosťou, aby ma viedol a formoval. Aj predstavení sú ľuďmi! Dekrét, ktorý niekoho menuje za predstaveného nie je potvrdením svätosti daného človeka.
Jednou z najbolestnejších ľudských chýb, a niekedy aj chýb zasvätených osôb, je kriticizmus. Na predstavenom nenecháme suchej nitky. Nezabúdajme, že prikázanie lásky k blížnemu sa vzťahuje aj na neho.
Nemá čas na súkromný život, pretože neustále je v službe blížnym. Nemá čas na seba, okrem služby v komunite prichádzajú často hostia, ktorým sa treba venovať. Neraz by sa mu chcelo neodbytnému spolubratovi, ktorý sa niečoho domáha povedať: „Rob, ako chceš, lebo ja už mám toho všetkého dosť, a daj mi pokoj!“ Ale predsa sa ovládne, pretože vie, že takto nemôže jednať. Aj predstavený má ako človek neraz ťažké chvíle, ktoré ho vyvedú z rovnováhy. Neraz môže vydať nerozvážne rozhodnutia, lebo ho k tomu vyprovokovali. Hoci sa neraz vnútorne pozastaví, pretože nevie ako by mal k niekomu vhodne pristupovať, predsa nerezignuje, pretože chce slúžiť, hoci neraz je jeho služba odmietnutá či podceňovaná. Bolesťou našich čias je duch nezávislosti, falošné chápanie slobody, samovoľnosť v konaní, nechuť podriadiť sa predstaveným, prehnaný kriticizmus, nariekanie, rozhorčenosť.
Predstavený nemá privilégium neomylnosti, a predsa musí rozhodovať a za tieto rozhodnutia aj niesť zodpovednosť. Tiež nie je nenahraditeľný, veď keby zomrel, za pár dní bude predstaveným niekto druhý. Jednako má byť nástrojom a prostredníkom v ukazovaní Božej vôle, nemá byť však namyslený a bezohľadný, pretože má slúžiť. Poslušnosť ohraničuje našu samovôľu, ale nie slobodu.
Kríza poslušnosti je podmienená krízou viery a krízou autority ako aj zle chápanou slobodou či dôstojnosťou ľudskej osoby. Tragické vykoľajenia začínajú zľahčovaním poslušnosti. Predstavený chráni pred krajnosťou, nadmernou horlivosťou a vypočítavou lenivosťou spojenou s prospechárstvom. Ak má Boh zámer niečo previesť a niekoho na niečo použiť, nájde si na to spôsob. Ak poslúchaš, nikdy v živote neprehráš, ani vtedy, keď rozhodnutie predstaveného bude ťažké a bude ťa bolieť a spočiatku sa ti bude zdať šialenstvom. Vďaka takýmto rozhodnutiam žijem a rozvíjam sa. Na týchto spletitých cestách pochopím, že to bola Jeho vôľa! Pán Boh spĺňa všetky moje želania, túžby, aj tie najhlúpejšie prosby, a keď odo mňa niečo žiada, mám mu to odrieknuť?! Keď on mi nikdy nič neodmietol, ako by som to smel urobiť teraz ja!
Hoci sa predstavený môže mýliť, ten kto splní rozkaz sa nemýli a skusuje, čo znamená byť blahoslaveným, šťastným. Predstavení sa majú vystríhať všetkých prejavov svetského spravovania vlády, diktátorstva a vydávania rozkazov. Autoritatívny postoj predstavených vyvoláva u podriadených obranné mechanizmy a odpor.
Predstavení, sami poslušní Božej vôli, majú svoj úrad plniť v duchu služby, majúc na zreteli spoločné dobro a súčasne dobro jednotlivých osôb spoločenstva, ktorému slúžia. Rozkaz a poslušnosť vyžadujú vzájomnú úctu a najmä vieru a obetu. Preto ten, kto nedokáže poslúchať sa nehodí za predstaveného. Sloboda je veľkým Božím darom a treba ju dobre využiť.
Službu predstaveného treba vykonávať v duchu bratstva, v duchu služby bratom a sestrám, aby bola obrazom tej lásky, akou miluje Boh. Predstavený má byť prvým, kto plní Božiu vôľu.
Dávid Zahradník
Zdroj:
1. Duchovná obnova Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta