Panna Mária Ochrankyňa – uvažovanie o freske


Panna Mária Ochrankyňa – freska v kostole sv. Šimona a Júdu v Strednom Sliači

Jednou z mojich záľub sú „potulky“ po Slovensku, so zameraním sa na stredoveké vidiecke kostoly románskeho a gotického stavebného slohu. Pri jednotlivých kostoloch si všímam ich architektonické a umelecké prevedenie. Túto záľubu ešte umocňuje fakt, že som veriaci a v dívaní sa na jednotlivé architektonické a umelecké prvky nie som obmedzený len profesijným nadšením historika, kunsthistorika či architekta, ale mám možnosť na ne hľadieť aj očami viery. Sakrálna architektúra a umenie nám totiž môžu a majú za cieľ sprostredkovať Boha.  Tento článok je pokusom podeliť sa s vami o takýto pohľad na umenie.

Nedávno som mal možnosť navštíviť a fotograficky zdokumentovať  fresku, ktorá sa nachádza v kostole sv. Šimona a Júdu v Strednom Sliači a je datovaná do 14. storočia.

Freska (tal. „al fresco“) je maľba do vlhkej vápennej omietky, pri ktorej sa farba s omietkou lepšie spojí, vďaka čomu sa stáva maľba oveľa trvanlivejšou. Tvorila podstatnú súčasť výzdoby jednoduchých vidieckych stredovekých kostolov. Sprostredkúvala Božie slovo a tradíciu Cirkvi jednoduchému negramotnému stredovekému človeku. Namaľovanému výjavu totiž dokázal porozumieť každý.

Freska z  kostola sv. Šimona a Júdu v Strednom Sliači, nám na prvý pohľad  vyobrazuje Pannu Máriu s veľkým plášťom. Pod  týmto plášťom sa nachádzajú drobné ľudské postavy.

Skúsme sa však spoločne  zamyslieť, nad jednotlivým časťami tohto netypického výjavu, ktorý je kunsthistorikmi odborne nazývaný „Panna Mária Ochrankyňa.“ Iba takýmto spôsobom máme možnosť preniknúť k hlbšiemu duchovnému obsahu, ktorý je v tomto diele ponúknutý. (Pre zaujímavosť ešte môžeme uviesť, že okrem spomenutej fresky v kostole sv. Šimona a Júdu v Strednom Sliači, totožný výjav je možné nájsť aj v ďalších našich stredovekých kostoloch, napr. v Smrečanoch na Liptove i v Starej Haliči na Novohrade.)

 

  1. Svätožiara, koruna, anjeli

 

Okolo hlavy Panny Márie stredoveký umelec namaľoval svätožiaru, ktorá oddávna patrí k všeobecným vyjadreniam svätosti, resp. vyobrazeniam svätým.

Na hlave sa nachádza koruna, ktorou nám chce vyjadriť, že Matka Božia je kráľovnou všetkých svätých. „Ľudová zbožnosť jej dáva titul Kráľovná v Loretánskych litániach či v piatom tajomstve slávnostného ruženca: „Ktorý ťa Panna v nebi korunoval.“ Teologické dôvody pre titul Kráľovnej sa dajú zhrnúť do dvoch bodov: Mária je Božia Matka, Rodička Krista – Kráľa a Spoločníčka vykúpenia.“ 1

Ďalšou významnou skutočnosťou je, že koruna je na Máriinu hlavu kladená rukami dvoch anjelov. Právom je teda vzývaná ako Kráľovná anjelov. Prof. Tyrol a Dr. Pardeľ vo svojej publikácií „Mariánska Spiritualita“ o tomto tajomstve píšu: „Máriina svätosť a nebeská vznešenosť je taká veľká, že prevyšuje aj anjelov. Vlastným dôvodom tohto Máriinho vyvýšenia nad anjelov je jej hodnosť Bohorodičky. Ak jej Syn, Bohočlovek Ježiš Kristus, je vyvýšený nad anjelov ako Kráľ neba a zeme, potom aj jeho Matka Panna Mária je vyvýšená nad anjelov a uctievaná ako ich Kráľovná.“ A ďalej: „Máriina svätosť je však ešte viac hodná obdivu, pretože jej svätosť sa zrodila v oveľa ťažších podmienkach, než sú podmienky anjelov. Náš ľudský život je poznačený bolesťou, smrťou, nevýslovným trápením, zradou, potupou…. To všetko musela Panna Mária prežiť a zvládnuť… Anjeli pritom mali dokonalé poznanie, ktoré Panna Mária nemala. A predsa dosiahla väčšiu dokonalosť a svätosť, ako je svätosť anjelov.“

 

  1. Plášť, Máriine ruky, ľudské postavy

 

Ako sme už uviedli, Mária je zaodetá v plášti. Tento plášť, pod ktorým sú vyobrazené ľudské postavy ešte umocňuje osobnosť Matky Božej ako Ochrankyne. „Pôvod úcty k Panne Márii ako Pomocnice kresťanov siaha do polovice 16. storočia, keď vracajúci sa vojaci z bitky pri Lepante sa zastavili v mariánskej svätyni v Lorete, kde ďakovali Panne Márií za víťazstvo a záchranu vlastných životov. Následne bolo do Loretánskych litánií doplnené vzývanie: Panna Mária, Pomocnica kresťanov, oroduj za nás.“2 Za povšimnutie stojí aj nenápadný detail, ktorým sú ruky Panny Márie. Mária nimi svoj plášť roztvára. Stredoveký umelec chcel nimi zaiste vyjadriť Máriinu túžbu pritiahnuť k sebe všetky jej deti (Porov. Jn 19, 27)  a tak ich privádzať k svojmu Synovi. Zhodný zámer bol umelcom sledovaný  aj pri tvorbe Máriiných očí, ktoré nie sú upriamené na deti (ľudské postavy) pod plášťom, ale hľadia  do diaľky vábiac a pozývajúc k sebe aj všetky ostatné jej deti.

Svoju pozornosť si však vyžadujú aj ľudské postavy, ako podstatná a neoddeliteľná súčasť výjavu. Skrývajú totiž v sebe hodnotné duchovné posolstvo – a síce – výraz ich tvárí  je výrazom dôverujúcim, odovzdávajúcim sa. Pravdaže svojej Matke. Ešte mohutnejšie to vyjadrujú vystieraním svojich rúk smerom k Márii. Zaiste podobne by to malo byť aj v našom živote, keďže sme povolaní ustavične vystierať svoje ruky v modlitbe, ako k veľkému prostriedku získavania milostí potrebných k spáse. Sv. Alfonz Maria de Liguori hovorí: „Kto sa modlí určite sa spasí.“ Akú úlohu v týchto súvislostiach zohráva Mária, krásne dosvedčuje, svätý Bernard: „Hovorím ti, utiekaj sa k Márií a neváhaj, Syn totiž vypočuje Matku.“ A ďalej pokračuje: „Moje deti, toto je rebrík pre hriešnikov, toto je moja najväčšia dôvera, toto je dôvod celej mojej nádeje.“ Svätec ju nazýva rebríkom, lebo tak ako na rebríku sa nevyjde na tretiu priečku, ak sa nepoloží noha najprv na druhú, a nepríde sa na druhú, ak sa najprv nestúpi na prvú, tak sa nepríde k Bohu, ak nie prostredníctvom Ježiša Krista, a nepríde sa k Ježišovi Kristovi, ak nie cez Máriu. Potom ju nazýva svojou najväčšou dôverou a celým dôvodom svojej nádeje, lebo Boh chce (ako to predpokladá), aby všetky milosti, ktoré nám udeľuje, prechádzali cez Máriine ruky. A nakoniec uzatvára hovoriac, že všetky milosti, ktoré chceme mať, musíme žiadať skrze Máriu, lebo ona dosiahne všetko, čo žiada a jej modlitby nemôžu byť zamietnuté: „Hľadajme milosti a hľadajme ich skrze Máriu, lebo o čo ona usiluje, to dosiahne a nemôže byť sklamaná.“3

 

 

Modlitba

Zdravas’, Kráľovná nebeská,

zdravas’, Pani ty anjelská;

koreň Jessov, nebies brána,

ty si svetu Svetlo dala.

Plesaj, Panna najslávnejšia,

ty zo všetkých najjasnejšia;

milostivá Panna čistá,

pros vždy za nás Syna, Krista.

 

Použitá literatúra:

  1. MALÝ, V.: Matka Cirkvi Blahoslavená Panna Mária. Bratislava : VESNA, 1990. 160 s. ISBN 80-85128-14-4
  2. TYROL, A. – PARDEĽ, V.: Mariánska Spiritualita. Spišské Podhradie : Nadácia Kňazského seminára biskupa J. Vojtaššáka, Spišská Kapitula, 2015. 84 s. ISBN 978-80-89170-48-7
  3. DE LIGUORI, A.: Modlitba, veľký prostriedok spásy. Bratislava : Vydavateľstvo Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2012. 176 s. ISBN 978-80-88724-55-1

 

Dávid Kimmerling