Prvý deň v každom novom roku vzbudzuje v nás niečo nové, nový začiatok, štart, začať opäť odznova, poučenie z minulosti a postupné kroky k lepšej budúcnosti.
Prvého januára v Cirkvi slávime Pannu Máriu ako Bohorodičku (z gréckeho θεοτόκος /Theotokos/ – Božia rodička), zároveň je to pre nás deň vzniku Slovenskej republiky či na základe iniciatívy bl. Pavla VI. je tento deň od roku 1968 i svetový deň mieru. Všetky udalosti vyvolávajú v nás nový začiatok, počiatok spásy, počiatok lepšej spoločnosti alebo nový krok pre ľudstvo a celú kultúru.
Tradične na Anjel Pána vo Vatikáne v tento deň pápež prednáša novoročné priania, ale aj výzvy pre pokoj vo svete. Pápež František poukazuje tradične v tento deň na aktívny boj za pokoj, boj proti násiliu, zastavení sa, ukončenie vojny, kde poukazuje na tie nedávne udalosti, ktoré otriasajú svetom. Ukazuje na Matku Pannu Máriu, ktorá bola plná Duchom lásky a všetko uchovávala vo svojom srdci. Aj emeritný pápež Benedikt XVI. poukazoval na náboženskú slobodu vo svete, usmernil náš pohľad na dieťatko v Betleheme a jeho a našu Matku. V prvý deň posledného roku jeho pontifikátu odzneli slová: „V tomto prvom Anjel Pána v novom roku prosme Najsvätejšiu Máriu, Božiu Matku, aby nás požehnala ako mama žehná svoje deti, keď odchádzajú na cestu. Nový rok je ako vydanie sa na cestu: So svetlom a s Božou milosťou to môže byť cesta pokoja pre každého človeka a každú rodinu, pre každú krajinu a celý svet.“ (Anjel Pána 1.1. 2013)
Aby sme prvé kroky na ceste v roku začali správnym smerom a aby sme aj niečo dosiahli, zvykneme si dávať novoročné predsavzatia. Bežné predsavzatia sú prestať fajčiť, prestať piť, múdro hospodáriť s peniazmi či tráviť viac času s rodinou. No zatiaľ suverénne najčastejším je „chcem schudnúť“, spolu so sľubom „budem cvičiť“ a „budem sa zdravšie stravovať“. To všetko sú dobré ciele. Mnohé novoročné predsavzatia, a to aj u kresťanov, sú vo vzťahu k telesným záležitostiam. Tak by to však nemalo byť. Ak sa chceme vydať na tu správnu cestu, musíme kráčať so svetlom a Božou milosťou. Mnohé prostriedky sú zamerané na správne veci, ale prečo tak málo sa zameriavame na tu „najlepšiu a najsprávnejšiu vec“?
V hluku a zhone do ktorého ideme kráčať aj tento rok nezabudnime pozvať Pána. Lebo i keď sme kresťania, tak Pána máme niekedy vzdialeného a i keď sa k nemu prihovárame a prosíme ho o pomoc je nám stále vzdialený. Kristus sa narodil, aby k nám bol o to bližšie. Skúsme aj my ísť do tohto roka 2018 s tým predsavzatím uvedomiť si, že Boh je s nami (Emanuel). Je s nami na každom jednom mieste, v každom jednom rozhovore a v každom z nás. Vždy je s nami „tu a teraz“. A potom sú ostatné predsavzatia zbytočné, lebo keď si napríklad uvedomíme, že Kristus je prítomný v našich blízkych, ako k nim budeme pristupovať? A nemusí to byť iba novoročné predsavzatie.
V tomto duchu vám prajem i za všetkých seminaristov požehnaný rok 2018, v ktorom Ježiš bude na prvom mieste.
Ján Selecký
Zdroj:
- tkkbs.sk
- cestaplus.sk