Život v seminári očami prváka – Ráno v seminári 3


Kdesi neďaleko mňa sa ozýva zvuk budíka. Majiteľ budíka ho po chvíľke vypne. Ozýva sa šuchot perín a vŕzganie postele. Všade naokolo je tma. V závislosti nastaveného času sa ešte ozve niekoľko budíkov. Je ráno, pol šiestej. Ešte by som sa prevalil na druhý bok a spal, ale nedá sa. Treba vstávať.

Prví spolubratia vyliezajú z postelí, naťahujú sa a zívajú. Ktosi zažne svetlo. Niekto iný otvorí okno a vpustí dnu čerstvý (a už aj studený) vzduch, ktorý odstraňuje zvyšky spánku. Buchocú skrine, z ktorých si spolubratia vyberajú uteráky a hygienické potreby. Nasleduje cesta do kúpeľne. Aj ja vyliezam z postele a absolvujem podobnú procedúru.

Po ceste stretávam iných spolubratov. Niektorí sú už na ceste z kúpeľne, pretože vstali o minútu skôr, aby sa vyhli návalu. Pri ceste naspäť do izby stretávam bratov, ktorí vyšli z postele neskôr ako ja. Pohľad do ich tvári mi nastavuje zrkadlo – aj ja som pred pár minútami vyzeral rovnako.

Po rannej hygiene sa vrátim na izbu a obliekam sa. Vo všeobecnosti platí v seminári pravidlo slušného obliekania. Nakoľko deň začíname v kaplnke a potom bude vyučovanie, volím si košeľu a čierne nohavice. Pohľad na hodiny ukazuje trištvrte na šesť. Obujem si poltopánky a môžem vyraziť do kaplnky.

Aby som nezabudol, v seminári sa dodržiava silencium, čiže ticho od večernej modlitby pred spaním (kompletórium) až do raňajok. Preto aj vstávanie prebieha bez rozhovorov. Myslel som si, že mlčanie bude náročné – ja totiž veľmi rád rozprávam – ale opak je pravdou. Dokonca by som povedal, že ticho mi vyhovuje. Úprimne, kto má hneď z rána chuť sa rozprávať?

V tichosti prichádzam do kaplnky. Za presklenými dverami je tma. Žeby som bol prvý? Vstúpim dnu a v rannom šere a tichu sedí niekoľko spolubratov, ktorí sa modlia. To sú tí, čo neváhajú vstávať skôr ako predpisuje seminárny poriadok a svoj deň chcú začať s Pánom. Všímam si, že niektorí z nich majú v rukách ružence.

Cez otvorené okná do kaplnky prúdi čerstvý, ale už studený vzduch. Ten odstraňuje posledné zvyšky ospalosti. Sadám si na svoje miesto a mám čas na osobnú modlitbu. Postupne prichádzajú ďalší spolubratia, zažnú sa svetlá a kaplnka sa pripravuje k spoločnému začiatku dňa – ranným chválam.

 

Pokračovanie prvých ranných minút dňa v kaplnke vám predstavím nabudúce.

Martin Surový


3 myšlienky “Život v seminári očami prváka – Ráno v seminári

  • Peter Šarmír

    Tieto články o živote v seminári má strašne bavia čítať ,už sa neviem dočkať na pokračovanie .Dúfam že budem za pár rokov Váš nový spolubrat. 🙂

    • Martin Gira Autor príspevku

      Ďakujeme Peter, ešte tu niečo z tejto témy máme pripravené. Vytrvaj v úpenlivej modlitbe a pevne veríme, že jedného dňa budeš tento seminársky život prežívať spolu s nami.

Komentáre sú uzavreté.