Čo znamená Veľká noc pre kresťana?
Ženy, ktoré sa vo veľkonočné ráno uberali k hrobu, dokončiť pohreb, si medzi sebou hovorili: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ (Mk 16,3)
Aj okolnosti života každého človeka prinesú často túto otázku: „Kto mi odvalí tento kameň bolesti a utrpenia?“ Tento kameň musíme odstrániť, otvorením sa „živej nádeji“, ktorá je prameňom „nevýslovnej radosti“.
Veľká noc a nádej – tieto dve slová patria neoddeliteľne k sebe!
„Vstaň, ty, čo spíš a zažiari ti Kristus!“ (Ef 5, 14) Teda, nie si stvorený, aby si spal v podsvetí, ale si stvorený pre život. Nádherný príklad tohto symbolu povolania k životu je vyslobodenie Izraelitov z Egypta. Nová nádej, ktorú dostávajú apoštoli, keď sa im zjavuje Pán, radosť emauzkých učeníkov, keď spoznali Pána, pri lámaní chleba…
Túto živú nádej predávajú aj nám. Teda vždy sa oplatí začať odznova. Boh nesklamal a nesklame ani v budúcnosti.
Kresťanstvo je „náboženstvo evanjelia“ – radostnej zvesti, v ktorej sa ohlasuje „víťazstvo Krista“.
Vo Veľkej noci Boh zjavuje sám seba, svoju moc – väčšiu ako moc smrti. A preto nám veľká noc dáva právo spievať radostné a nádejné „Aleluja“, ktoré preniká každú temnotu.
My sme šťastní, pretože žijeme vo veľkonočnej radosti z toho, že Baránok vo svojej nekonečnej láske zničil na kríži naše hriechy a svojím Zmŕtvychvstaním nám pripravil cestu do večného života.
Ó, deň, ktorý si jasnejší ako slnko!
Ó, deň, ktorý si belejší ako sneh, ktorý žiariš, ako pochodne a si lahodnejší ako raj!
Ó, deň, ktorý nepoznáš temnotu, vzďaľuješ od nás spánok a dávaš nám spoločenstvo s anjelmi!
Ó, deň, postrach démonov, Veľká noc, ktorú sme celý rok očakávali!
Ó, deň, v ktorý Večný Dedič, privádza svojich spoludedičov do večnosti! Amen
Milan Puškar