Kristovo počatie, Pánovo vtelenie (conceptio Domini, conceptio Christi) slávi naša katolícka cirkev v tomto roku 9. apríla.
Zvestovanie Pána (Annuntiatio Beatae Mariae Virginis) je sviatok počatia Božieho Syna v Panne Márii skrze Ducha Svätého. Deväť mesiacov pred Ježišovím narodením priniesol anjel Gabriel Márii do Nazareta radostnú zvesť počatia (anjelské pozdravenie). Prvýkrát sa tento sviatok spomína v roku 692, kedy III. carihradský koncil schválil slávenie tohto sviatku v pôstnom období. Na základe toho však vieme, že aj predtým sa slávil tento sviatok. Názov Annuntiatio Domini bol tomuto sviatku pridelený za pontifikátu Sergia I., keď sa v Ríme začali konať procesie v bazilike Santa Maria Maggiore. Východné liturgie (ako i ambroziánska) tento sviatok zaraďovali medzi sviatky Pána a liturgická reforma po II. vatikánskom koncile sa k tomuto chápaniu navrátila.
V tento deň, ako aj na slávnosť Narodenia Pána, si počas vyznania viery pri slovách – „A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom“ pokľakneme na kolená.
Podľa rímskokatolíckych liturgických predpisov sa od Kvetnej nedele až po nedeľu in Albis (nedeľa, ktorou sa končí veľkonočná oktáva – II. veľkonočná nedeľa) upúšťa od slávenia sviatkov svätých, lebo naša pozornosť sa má upútať na Kristovo veľkonočné mystérium. Tohtoročný 25. marec by pripadol práve na Kvetnú nedeľu, preto sa tento sviatok slávi 9. apríla.
„Drahokamom“ tohto sviatku je kolekta omšového formulára pochádzajúca z Ríma zo 7. storočia. Jej rétorickú hodnotu snáď nič nedokazuje lepšie, než to, že sa až do dnešných dní jedná o modlitbu, ktorú sa množstvo katolíkov deň čo deň modlí: „Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom. Prosíme Ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu.“
Po liturgickej obnove II. vatikánskeho koncilu sa táto kolekta presunula na 4. adventnú nedeľu. Táto modlitba spája Kristovo spásonosné učenie v mystériu vtelenia, ukrižovania a zmŕtvychvstania, ktorého – z Božej milosti – sa i kresťan môže zúčastniť. Toto teologické zmýšľanie, v ktorom sa zrodila táto modlitba nám práve v jednote týchto troch mystérii ukazuje základ kresťanskej spásy, ktorú potvrdila dávna tradícia, podľa ktorej Ježiš na kríži zomrel práve 25. marca.
„Bože Otče, ty si chcel, aby tvoj večný Syn prijal ľudskú prirodzenosť v lone Panny Márie ; prosíme ťa, daj, aby všetci, ktorí ho vyznávajú ako pravého Boha a pravého človeka, mali účasť na jeho božskej prirodzenosti“
Viktor Varga
Bibliografia:
- Rímsky misál
- Katolícky lexikón