Vo štvrtok zavítal v rámci pravidelných interdisciplinárnych stretnutí s názvom „fakultný štvrtok“ na pôdu našej teologickej fakulty vzácny hosť, doc. RNDr. Juraj Tóth PhD. Okrem pedagogickej činnosti na fakulte Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzity Komenského sa venuje výskumnej činnosti v modranskom observatóriu. Pre jeho trvalý prínos vo svojom odbore sa medzinárodné spoločenstvo astronómov rozhodlo po ňom pomenovať asteroid.
Samotná prednáška niesla názov „v akom vesmíre žijeme?“ a jednalo sa o stručný prehľad najzaujímavejších vesmírnych objektov. Pán docent začal krátkym exkurzom o komplementárnosti vedy a viery, ako aj vytýčením kompetencií oboch. Okrem iného spomenul slová kardinála Ratzingera, ktorý pri istej príležitosti pripomenul, že zámerom kresťanskej Biblie nie je byť učebnicou prírodovedy či kozmológie. Taktiež nám predstavil veľmi hlbokú myšlienku sv. Augustína, ktorý povedal, že Boh napísal dve knihy: knihu Svätého Písma a knihu Stvorenia. Kto chce spoznať Boha, môže tak urobiť prostredníctvom jeho zjavenia seba samého v Biblii, ale aj pozorným skúmaním jeho stvoriteľského diela. Pán docent sa nám tiež zdôveril, že práve túžba vidieť Boha cez krásu jeho stvorenia bola preňho jednou z motivácií vydať sa na dráhu astronóma.
V nasledujúcej časti prednášky nám boli pútavo priblížené známe i menej známe divy vesmíru. Začali sme celkom obyčajným, no z iného hľadiska aj tým najneobyčajnejším objektom: našou Zemou. Erudovaný výklad pána docenta bol doplnený nádhernými fotkami z misií Apollo, pri ktorých si človek uvedomí pozemský život z trocha inej perspektívy. Potom sme boli prevedení celou slnečnou sústavou, až za obežnú dráhu Neptúna, a ďalej ku hviezdam. Nasledovalo dych vyrážajúce porovnanie veľkostí hviezd, v ktorom sme sa dozvedeli, že Slnko sa rozhodne neradí k vesmírnym obrom.
K záveru sme sa dostali až za hranice našej domovskej galaxie a predstavili sme si susednú galaxiu v Androméde. Tá je tak nepredstaviteľne ďaleko, že preklenúť túto vzdialenosť trvá svetlu dve miliardy rokov. Pre porovnanie odhadovaný vek celého vesmíru je len sedemkrát dlhší, okolo 14 miliárd rokov. Nakoniec sme sa pozreli aj na najvzdialenejšie objekty, ktoré sme ešte schopní uvidieť, teda až na samotnú hranicu pozorovateľného vesmíru.
Nasledovala plodná diskusia na rôzne témy, od možnosti mimozemského života cez praktické otázky na prácu astronóma až po teóriu strún.
Pánu docentovi v mene celej fakulty a seminára vyslovujeme úprimné vďaka za jeho odhalenie krásy Božieho diela aj nám „nezasväteným“ a pevne dúfame, že v budúcnosti sa ešte stretneme.
Samuel Polednák
Foto: David Kimmerling