V termíne od 22. do 28. júla 2018 sa v Liptovskej Osade na Škutovkách (okres Ružomberok) konal už 21. ročník celoslovenského miništrantského tábora Tymian. Tábora sa zúčastnilo 140 chlapcov a animátorov z celého Slovenska. Program tábora sa niesol v duchu hesla :“Ísť odvážne za svojim cieľom“. Don Jozef Luscoň zdôvodnil výber témy takto :“Nechali sme sa inšpirovať indiánskym náčelníkom Delavárov, Vatomikou, ktorý odvážne apoštoloval medzi domorodcami v Severnej Amerike. Hlavnou myšlienkou je teda odvaha šíriť evanjelium i v ťažkom prostredí, medzi modernými kmeňmi – subkultúrami dnešných mladých ľudí.“
Na príbehu indiána Vatomiku, ktorý sa od divocha dopracoval až ku sviatostnému kňazstvu sme sa mohli zamyslieť nad svojim krstom, birmovkou, povolaním i misiou, ktorú dostávame od Boha. Deň za dňom sme prechádzali dôležitými udalosťami Vatomikovho života, či konkrétnej čnosti, ktorú Vatomika mal. Tábor tematicky nadväzoval na celoslovenské dni mládeže v Prešove P18 – O2H (Odvaha). Súčasťou táborového programu boli aj denné sv. omše, sv. spovede, katechézy, duchovná obnova, workshopy, šport, turistika, turnaje, skúšky odvahy, zábavný program…
Do príprav tábora sa intenzívne zapojili aj bohoslovci z Bratislavského i Košického kňazského seminára, konkrétne Dávid Záhradník, Juraj Ochaba, Martin Szöllősi a Ján Pčolinský. Niektorí viedli skupinky, iní vytvárali konkrétny program. Takže v deň „D“, teda v deň začiatku tábora – 22. júla, sa všetko mohlo začať. Salezián Jozef Luscoň, ktorý bol pri zrode tohto projektu informoval prítomných o ceste, ktorú spolu za týždeň prejdú. Programový riaditeľ tábora Rastislav Haľko predstavil táborovú hru, pravidlá a animátorský tím. Tak ako každý rok, chlapci boli rozdelení na 4 skupiny mladších (8-12 rokov) a 4 skupiny starších (12-15 rokov). Vzhľadom na tému tohto ročníka sa skupiny nazývali „kmeňmi“, a ja som spolu s animátorom Dominikom Šalgovičom mal na starosť kmeň Šošonov; našu staršiu časť skupiny tvorili Delávári (kmeň do ktorého patril aj Vatomika).
Program bol veľmi zaujímavý a duchovné aktivity sa striedali s pohybovými a kultúrnymi činnosťami. Takto to tam vyzeralo: Animátori sa každé ráno o 7. 00 hod., ešte pred oficiálnym budíčkom schádzali v kaplnke na spoločných ranných modlitbách. Veľmi som bol rád, že to bolo pri vyloženej Sviatosti Oltárnej. Modlitbu vždy viedol jeden zo štvorice bohoslovcov alebo kňaz. Budíček pre miništrantov nedal na seba dlho čakať a o 7. 20 hod. už mal každý stať na nohách! Nasledoval bodovaný nástup, rozcvička, štafeta a raňajky. Po tomto rannom cykle prišiel čas na stíšenie a chlapci mali dostatok času na spoločné ranné modlitby, ktoré boli vypracované na každý deň. V krátkej meditácii sa cez príbeh zamysleli nad niektorou z pozitívnych vlastností Vatomiku.
Po modlitbách sme sa rozišli, aby sme si poupratovali izby. Bolo to potrebné, lebo poriadok sa bodoval. Nasledovala katechéza, dopoludňajšie aktivity a obed. Poobede bolo vždy voľno, osobne som bol veľmi rád, keď som videl, že v rámci voľného času trávili chalani čas spolu, rozprávaním sa po skupinách, pri športe alebo pri obľúbenej kartovej hre „Bang!“ Počas tábora mali miništranti možnosť cvičiť sa v rôznych typoch skúšok, spomeniem niektoré, napríklad odvahy, zdatnosti, neviditeľnosti, mlčania… Každý deň, zvyčajne podvečer o 17. 30 hod. sme mali svätú omšu pri ktorej vždy miništroval konkrétny kmeň podľa rozpisu.
Prekvapením pre všetkých bola návšteva biskupa mons. Jozefa Haľka, pomocného biskupa bratislavskej arcidiecézy. Jeho príchod dohodli hlavní organizátori tábora a otec biskup sa pred Národným stretnutím mládeže (P18) v Prešove zastavil medzi nami. V kázni nás povzbudzoval aj týmito slovami: „Chlapci, miništrant dnes musí prejaviť pri miništrovaní veľkú odvahu. Potrebuje odvahu k tomu, aby vystúpil z davu a predstúpil pred ľudí. Musí mať odvahu slúžiť Bohu a ľuďom a tiež zniesť posmešky, ktoré niekedy voči nemu majú jeho rovesníci. To, že miništrujete znamená, že túto odvahu aj máte.“ Po svätej omši sa s nami navečeral a neskôr, počas besedy odpovedal na otázky účastníkov tábora.
Zvlášť by som chcel ešte spomenúť „kmeňové dumky“ – bolo to večerné stretnutie kmeňa, respektíve dvoch spriatelených kmeňov (starších a mladších). V príjemnej atmosfére sa jednotlivé skupinky schádzali na zhodnotení dňa, ale nie len na to. Itinerár modlitby sledoval ranný príbeh a večer sme mali vyhodnotiť naše predsavzatia a snaženia. Pre mňa osobne to bol požehnaný čas, pretože som sa vtedy dozvedel najviac o svojej skupinke. Po zhodnotení dňa sme sa spoločne pomodlili, nasledoval spánok a večierka. Pre nás animátorov to však ešte nebol koniec dňa – stretávali sme sa na Táborovej rade starších, aby sme riešili problémy tábora, hodnotili jeho priebeh, prípadne rozhodli o zmene programu, rozdelili si služby a úlohy. Táborovú radu starších tvoril štáb, animátori skupiniek, kňazi a zdravotníčka.
Scenár programu tábora počítal aj s tým, že po niekoľkých dňoch v tábore vznikne „ponorková“ choroba. A preto ani tento rok nechýbal celodenný výlet – turistika. Vyrážali sme z Donoval, odtiaľ sme spolu vyšli na vrch Zvolen (1 403 m n. m.). Naša námaha bola odmenená nádhernými výhľadmi na skoro celé Slovensko. Z ďalších aktivít rád uvediem večerné zábavné programy či návštevu kúpaliska v Liptovskej Osade. Nemôžem nespomenúť, že po celý čas sme na tábore mali prítomnú relikviu blahoslaveného dona Titusa Zemana, možno aj preto bola medzi nami taká dobrá atmosféra.
Tábor sa končil v sobotu 25. júla 2018 svätou omšou. Po nej nasledovalo vyhodnotenie, odmenenie účastníkov a informácie, v ktorých don Luscoň oznámil, že existuje projekt formácie miništrantov, ktorý schválila KBS a pre záujemcov je ochotný ho zaslať. V úplnom závere poďakoval všetkým zúčastneným za vzornú spoluprácu a pozval účastníkov tábora na ďalší – 22.ročník Tymianu.
Chcel by som v tomto článku vyjadriť vďaku donovi Jozefovi Luscoňovi, ktorý sa už 25 rokov venuje pastorácii miništrantov, ďalej Rastislavovi Haľkovi, ktorý aj napriek svojim pracovným povinnostiam obetoval svoj čas pre prípravu tábora a všetkým animátorom/dobrovoľníkom, ktorým leží na srdci pastorácia miništrantov. Teším sa, že som na tábore mohol byť aj so svojimi spolubratmi-bohoslovcami z bratislavského i košického seminára. Bol som veľmi rád, keď som počas táborového voľna stretával v kaplnke pri Sviatosti Oltárnej niekoľko adorujúcich miništrantov, ale aj mojich spoluorganizátorov. Je to niečo cenné. Boh je ten, na ktorom skutočne záleží – bez neho nič nezmôžeme. Akokoľvek, Boh sa nás nikdy nevzdá. Aj na tomto tábore. Tábora som sa zúčastnil po deviatykrát. Prvýkrát som sa ho zúčastnil ako 11-ročný v roku 2008. Každý rok je tábor úplne iný, vždy je tu iná atmosféra. A to je na tom to krásne – to, čo ma baví. Myslím si, že je to krásny obraz aj o Bohu; je vždy ten istý, ale má rôzne prejavy. To, čo sa nemení je jeho láska k nám. To, že nás chce mať blízko pri sebe. Viem, že nie jeden účastník odchádzal z tábora povzbudený a rozhodnutý ďalej slúžiť svojmu Bohu ako miništrant.
K záveru by som pridal ešte túto informáciu: Spoločenstvo Tymian sa dňa 13. októbra 2018 zišlo vo Veľkom Bieli na pracovnom stretnutí. Zhodnotenie 21. ročníka a príprava Tymianu 2019 boli hlavnými bodmi tohto stretnutia. A už sa vie, že program sa bude niesť v duchu hesla :“Svätý Juraj, premožiteľ siedmych hláv draka“. Viac neprezradím, ale viem, že z týchto stretnutí vzíde dobrý a kvalitný program pre 22. ročník Tymianu. Takže ste vítaní…
Martin Szöllősi
s konzultáciou dona Jozefa Luscoňa SDB, Rastislava Haľka a Juraja Polčiča
Foto: Archiv