Minule sme sa rozlúčili pri skončení samoštúdia. Po ňom program pokračuje v kaplnke. O osemnástej hodine odchádzam do kaplnky, kde sa postupne zhromaždia aj ostatní spolubratia. Prvou časťou večerného programu je lektúra. Je to čas vyhradený na čítanie duchovnej literatúry. Na čítanie si môžem vybrať knihu podľa vlastného výberu. Určite to poznáte z vlastnej skúsenosti, že máte veľa všelijakých povinností a na čítanie vám nezostáva čas. Preto máme v seminári vyhradený čas na túto aktivitu.
Momentálne čítam knihu od Ľudovíta Máriu Grigniona – Obdivuhodné tajomstvo presvätého ruženca. Je to vynikajúca kniha, ktorá mi poskytla dostatok podnetov na premýšľanie. Grignion mal veľmi zaujímavý život a jeho misijné metódy boli pozoruhodné. Prvé miesto v jeho živote má úcta k Panne Márie a skrze ňu uctievanie Ježiša Krista. Veľmi vyzdvihuje a odporúča modlitbu ruženca, pričom podáva návod, ako sa ho správne modliť. Ponúka veľa argumentov, prečo by sme sa mali denne modliť ruženec a vyvracia tvrdenia odporcov o zbytočnosti. Táto kniha určite stojí za prečítanie.
Čas na lektúru je okolo desať minút. Potom nasleduje modlitba vešpier. Postup je podobný ako pri ranných chválach – teda sme rozdelení na dva chóry. Po vešperách odchádzam do jedálne na večeru. Na večeru väčšinou býva teplé jedlo. Pri jedle je znova čas na debaty so spolubratmi. Keď som dojedol a upratal si po sebe, prichádza ďalšia veľmi obľúbená časť dňa a tou je osobné voľno.
Od skončenia večere až do pol deviatej večer je čas na vykonávanie ľubovoľných aktivít. Niekedy sedím so spolubratmi prvákmi v spoločenskej miestnosti, rozprávame sa alebo zahráme si nejakú spoločenskú hru. Kto chce, môže si čítať na izbe, ísť na počítač, ísť do posilňovne alebo sa poprechádzať na Kapitulskú ulicu.
V niektoré dni býva v čase osobného voľna nácvik spevu schólistov. Nakoľko aj ja som členom Scholy cantorum, zúčastňujem sa na nácvikoch. Je to veľmi dôležité, pretože pravidelne v nedeľu o deviatej spievame na latinskej svätej omši v katedrále sv. Martina. V schóle spieva asi polovica seminaristov. Poviete si, že je to skvelé, ale v skutočnosti je to niečo okolo 15 členov.
Krátko pred pol deviatou sa presúvam opäť do kaplnky na punktá a modlitbu pred spaním (kompletórium). Punktá máva vždy jeden z otcov špirituálov alebo niektorý zo starších spolubratov. Ide o niekoľko myšlienok, nad ktorými môžeme na ďalší deň ráno rozjímať. Punktá sa môžu dotýkať rôznych tém, či už je to evanjelium nasledujúceho dňa, život nejakého svätca alebo nejaká téma na pokračovanie. V súčasnosti máme na pokračovanie tému o povolaní rybára Petra za apoštola.
Po punktách sa spoločne pomodlíme kompletórium, ktoré sa končí mariánskou antifónou. Od tej chvíle sa začína silencium. Kto chce, už môže odísť z kaplnky a pripravovať sa na nočný odpočinok. Niektorí spolubratia zostávajú v kaplnke a ešte sa chvíľu v tichosti modlia. Aj keď sa môže zdať, že toho modlenia je za celý deň dosť, je potrebné si uvedomiť, koľko dobier od Boha denne dostávame. Vždy je za čo ďakovať, o čo prosiť alebo odprosovať.
Aj ja odchádzam z kaplnky, aby som v tichosti absolvoval večernú hygienu. Po príchode na izbu je niečo okolo štvrť na desať. Spať ideme o pol desiatej. Zvyšných pätnásť minút dňa môžem využiť buď na modlitbu alebo na čítanie knihy. V závislosti od toho, čo robia ostatní spolubratia, aby som ich nerušil, buď si už ľahnem do postele alebo si ešte chvíľu čítam knihu.
A úplne na záver zostáva ľahnúť si a dobre sa vyspať, pretože nás čaká ďalší deň, ktorý so sebou prinesie rovnaký denný režim, ako som ho v doterajších častiach predstavil. Možno sa to zdá byť otupné, že každý deň v týždni je program v seminári taký istý. Po troch mesiacoch strávených v seminári môžem skonštatovať, že jednotlivé dni veľmi rýchlo ubiehajú a hoci je program rovnaký, každý deň je úplne iný. Často sa konajú rôzne podujatia, ktoré program mierne upravia a tým nám dávajú nové impulzy. Každý deň prináša veľa nových možností na rast vo vzťahu k Bohu, k ľuďom i k sebe samému.
Dobrú noc!
Martin Surový