Doobedoval som, odniesol som tanier a pohár a mám voľno. Najbližšie dve hodiny, teda do 15:45, môžem využiť spôsobom, aký uznám za vhodný (samozrejme, okrem toho, čo by sa priečilo dobrým mravom a seminárnemu poriadku). Veľmi sa odporúča ísť von aspoň na polhodinku, pretože seminárske dni a roky sú viac-menej sedavé. Sedí sa v kaplnke, v škole a ešte keby aj cez vychádzku, bolo by to už dosť nezdravé. O pozitívnych účinkoch pohybu a športu na ľudský organizmus netreba hádam hovoriť. Niektorí spolubratia tu majú bicykel, tak sa idú previesť. Niektorí chodia do posilňovne. Ja idem najčastejšie do mesta na nákup alebo sa len tak prejsť. Postupne spoznávam krásy Bratislavy. Najviac sa mi však páči na brehu Dunaja.
Počas vychádzky nesmiem bez súhlasu otca rektora opustiť Bratislavu. Inak môžem ísť hocikam. Je však pravda, že za dve hodiny sa veľké výlety robiť nedajú. Snažím sa vybaviť si, čo potrebujem a idem naspäť na Kapitulskú. Po skončení vychádzky nasleduje ďalší bod programu a tým je skriptúra.
Krátko pred štvrtou hodinou poobede sa začína skriptúra. Je to čítanie Svätého písma. Ako prváci máme spoločnú skriptúru – teda náš celý ročník sa zhromaždí a postupne sa striedame pri čítaní. Zvyčajne čítame tri kapitoly. Po dočítaní odložím Bibliu na miesto a odchádzam do izby, pretože sa začal ďalší bod programu – samoštúdium.
Ako hovoria starší bratia seminaristi – času v seminári nikdy nie je dosť – a to o čase na učenie platí obzvlášť. Je potrebné pripravovať sa na vyučovanie, písať si seminárne práce, čítať literatúru alebo sa učiť na zápočty či skúšky. Preto je nevyhnutné naučiť sa správne využívať čas. Po skriptúre až do večerného programu je čas vyhradený na učenie a štúdium. Každý si robí, čo uzná za vhodné a potrebné, podľa možnosti v tichosti, aby nerušil spolubratov. Spolu sú to takmer dve hodiny. Postupne zisťujem, že starší spolubratia mali pravdu. Vecí na učenie a čítanie pribúda.
Po skončení samoštúdia sa začína večerný program, o ktorom vás budem informovať nabudúce.
Martin Surový