Dejiny svätej omše samozrejme začínajú pri jej založení. Na slávnej poslednej večeri Spasiteľ vzal do rúk „chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom hovoriac: Vezmite a jedzte: toto je moje telo. Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ Takto zachytáva a opisuje túto pre nás tak vzácnu udalosť jeden zo svedkov – svätý apoštol Matúš (Mt 26, 26-28). Svätý apoštol Lukáš ešte dodáva slová: „toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22,19). Tieto slová, ktoré taktiež nachádzame v liste svätého Pavla (1Kor 2,24) vyjadrujú, že Pán výslovne žiadal, aby jeho učeníci a ich nástupcovia premieňali chlieb a víno v rámci obradov na jeho Telo a Krv a tak prinášali obetu novej zmluvy „na odpustenie hriechov“.
Apoštoli hneď od počiatku na Pánov príkaz slávili eucharistiu a to takým spôsobom, že vo všetkom opakovali Pánove slová a skutky tak, ako to On sám robil na poslednej večeri. O eucharistickom slávenými apoštolov svätý Lukáš dodáva nasledovné: „Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm.“ (Sk 2,46) Tieto slová bez pochýb dosvedčujú, že prvotní kresťania mali dva druhy obradov: jeden sa konal v jeruzalemskom chráme, kde sa kresťania zúčastňovali židovských obradov. Druhý druh obradu sa konal v súkromných domoch (domus ecclesiae) a to bola vlastne svätá omša. Neskôr kresťania prerušili účasť na židovskom liturgickom slávení, nechodili viacej do židovského chrámu, ale židovský obrad, ktorého sa Spasiteľ tiež každú sobotu zúčastnil, konali kresťania aj vo svojom zhromaždení. Aj tu sa začínala bohoslužba spoločným spevom žalmov, spoločnou modlitbou, čítaním písma a kázňou. Aj liturgia eucharistie sa mohla dosť podbať na židovskú liturgiu, na večeru Passah, alebo ešte viac na obrady večere Sabbat, lebo Pán práve v rámci takejto rituálnej večere ustanovil svätú omšu a jej konanie („toto robte“) prikázal apoštolom.
Podrobnejší opis liturgického slávenia apoštolov nenachádzame ani vo Svätom Písme, ani v kresťanských spisoch I. storočia. Určitý všeobecný rozhľad o prvokresťanských zhromaždeniach a ich bohoslužbe nám ponúka pár poznámok vo Svätom Písme. Nachádzame záznamy, že kresťania spievali žalmy (1Kor 14,26) a hymny (Kol 3,16) a spoločne sa modlili (Sk 2,42). Potom čítali state z kníh Svätého Písma (1Tim 4,13) a z listov apoštolov (Kol 4,16), ktoré apoštol (Sk 20,7), alebo biskup vysvetľoval. Po vyznaní viery (1Tim 6,12) obetovali svoje obety (1Kor 6,1-2) a navzájom sa zdravili bozkom pokoja (Rim 16,16). Potom nasledovala samotná liturgia eucharistie. Podrobne vypracovaný plán liturgického slávenia v prvokresťanských časoch, pravda, nebol. Jej absenciu suploval charizmatický spôsob modlitby, ktorej text nadprirodzeným spôsobom zjavil Duch Svätý. Spomeniem ešte, že kresťania už v apoštolských časoch namiesto slávenia v sobotu prešli na slávenie v nedeľu, v deň Pánovho zmŕtvychvstania (Sk 20,7 ; 1Kor 16,2).
Viktor Varga
