Eucharistické slávenie v IV. storočí


V roku 1907 v jednom kláštore v hornom Egypte, v Dêr-Balyzeh našli papyrus, ktorý pochádza z VI-VII. storočia, ale jeho text sa dá odvodiť do III-IV. storočia. Niektorí vedci omšový kánon tohto papyrusu odhadujú na koniec II. storočia. Zhruba z tohto obdobia pochádza tzv. egyptské apoštolské rozhodnutia, ktorých text je známy z tzv. veronského kódexu. Keďže tieto texty obsahujú najstaršie omšové formuláre, bude zaujímavé tu uviesť niektoré v slovenskom jazyku. Prefácia kánonu z Dêr-Balyzeh znie takto: „Tebe slúžia serafíni. Každý z nich má šesť krídel, dvoma si zakrývajú tvár, dvoma nohy a dvoma lietajú. Niektorý však Teba neustále oslavujú. Ale spolu so všetkými dušami, ktoré ťa oslavujú, prijmi aj našu oslavu, kedy voláme: Svätý, Svätý, Svätý je Pán zástupov, nebesia a zem sú plné Tvojej slávy.“ Vo veronskom kódexe, ktorý podľa kardinála Schustera svedčí o liturgii II. storočia, je prefácia nasledovná: „Pán s Vami. I s duchom tvojim. Hore srdcia. Zdvihnime ich k Pánovi. Vzdávajme vďaky Pánovi. Dôstojné a správne. Vzdávame Ti vďaky, Bože, skrze tvojho Syna, Ježiša Krista, ktorého si nám poslal v plnosti času ako vykupiteľa, spasiteľa, posla Tvojej vôle, ktorý je tvoje Slovo, od Teba neodlúčiteľný, skrze Neho si všetko stvoril a v Jeho diele si si našiel zaľúbenie. Poslal si ho z neba do lona Panenskej Matky, v ktorej lone sa počalo a stal sa telom. A stal sa Ti Synom, keď sa narodil z Ducha a Panny. Splnil Tvoje prikázanie a dal Ti svätý ľud. Keď trpel, roztvoril ruky, aby svojim utrpením spasil všetkých, ktorí v Teba dúfajú. Než začal svoje utrpenie … vzal do rúk chlieb, vzdával vďaky a hovoril:…“. Po tomto nasledovala spomienka na Pánovo utrpenie, volanie Ducha Svätého o pomoc, atď.

Podľa iných sa najstarší kánon, ktorého text poznáme, nachádza v spise tzv. Constitutiones Apostolorum (Apoštolské konštitúcie), ktorý bol napísaný okolo roku 380 v Sýrii. Najvýznamnejšia časť tohto spisu je VIII. kniha, lebo nám podáva rôzne liturgické texty a teda je pre nás veľmi dôležitým prameňom pri poznávaní starokresťanskej liturgie. Túto liturgiu zvykli nazývať klementínskou liturgiou, ale jeho pôvod od sv. Klementa nie je dokázateľný. V prvom rade nám podáva správu o sýrsko-antiochijskej liturgii. Vedci tvrdia, že tento spis je starší než IV. storočie, ba niektorí tvrdia, že tieto modlitby sú pozostatkom z liturgie prvého storočia.

Podľa týchto opisov sa liturgia v IV. storočí skladala z týchto častí: v prvom rade mali 5 čítaní: zo zákona, z prorokov, z listov apoštolov, zo skutkov apoštolov a z evanjelií. Následne biskup prednášal homíliu k zhromaždeniu. Potom nasledovali modlitby, počas ktorých zhromaždenie opúšťali pohania, katechumeni v rôznych stupňoch a kajúcnici. Po tomto nasledovala „omša veriacich“, ktorá začínala dlhými modlitbami v charaktere litánií za členov Cirkvi a jej potreby. Biskup potom predniesol dlhšiu modlitbu, po ktorom nasledoval bozk pokoja, umývanie rúk a obetovanie. Kánon ktorý nasledoval sa začínal prefáciou, ktorá vo svojej podstate mala rovnakú štruktúru ako dnešné, len ich text bol dlhší. Po Sanctus nasledovalo samotné premenenie – konsekrácia. Potom pripomienka na Pánovu smrť (anamnesis) a volanie o príchod Ducha Svätého na premenenie (epiclesis). Nasledovala dlhá modlitba za zomrelých kresťanov (kňazov, kráľov, predstavených, vojakov,…). Biskup požehnal ľud a zdvihol konsekrované Telo a Krv a hovoril: „Sancta sanctis“ (Pre svätých Sväté). Na to biskup dal prijímanie veriacim so slovami „Corpus Christi“ (Telo Kristovo), pričom diakon dával veriacim prijímať Svätú Krv pričom hovoril: „Sanguis Christi, calix vitæ“ (Krv Kristova, kalich života). Počas prijímania veriacich sa spieval 33. žalm (Benedicam Dominum). Následne vzdávali vďaky, biskup požehnal ľud a diakon ich vyzval, aby odišli („Ite in pace“).

Zo IV. storočia pochádza omšový kánon (Euchologium) z alexandrijského patriarchátu, od Serapiona, thmuiského biskupa, ktorej zaujímavosťou je, že v rámci epiklézy vzýva Syna na vykonanie konsekrácie.

Taktiež zo IV. storočia pochádza spis „De sacramentis“, ktorý sa pripisuje svätému Ambrózovi, milánskemu biskupovi alebo jeho blízkemu okoliu. V tomto spise sa tiež nachádza kánon, ktorý je v niektorých častiach takmer úplne zhodný s našou dnešnou I. eucharistickou modlitbou („Quam oblationem“, „Unde et memores“ a „Supplices“).

Viktor Varga

Pridaj komentár