Vo východnej tradícii je najrozšírenejší byzantský alebo konštantinopolský rítus, ktorý v gréčtine, arabčine a staroslovienčine i dnes používajú východné Cirkvi. Táto liturgia má tri podoby: liturgia sv. Bazila, sv. Jána Zlatoústeho a liturgiu predposvätených darov. Prvé dve majú rovnaké členenie, len texty sú miestami odlišné. Podľa staršieho pravidla sa liturgia sv. Bazila slávi desať krát do roka, liturgia predposvätených darov pripisovaná pápežovi sv. Gregorovi sa slávi v jednotlivé dni pôstu a vo všetky ostatné dni sa slávi liturgia Jána Zlatoústeho. Táto omša pochádza z pôvodnej liturgie sv. Jakuba, ktorú najprv sv. Bazil a neskôr sv. Ján Zlatoústy výrazne skrátili. Podľa rôznych názorov sa táto omša ustálila jeden prípadne jeden a pol storočia po smrti Jána Zlatoústeho.
Liturgia sv. Jakuba podľa tradície pochádza od apoštola Jakuba, od prvého jeruzalemského biskupa. Jedná sa o najstaršiu liturgiu vo východnej Cirkvi. Neskôr v období XIII. storočia túto liturgiu v gréckom jazyku nahradila byzantská liturgia. Túto pôvodnú liturgiu sv. Jakuba slávia už len v jednom kláštore v Jeruzaleme a aj to len dva krát do roka. Sýrska liturgia sv. Jakuba sa používa u západosýrskych jakobitov a u maronitov.
Spomeňme ešte liturgiu sv. Marka, ktorá pochádzala z Alexandrie a ktorú v XIII. storočí taktiež nahradila byzantská liturgia. Prepracovanú liturgiu sv. Marka používajú kopstkí a abesínski kresťania.
Tieto východné liturgie pochádzajú z obdobia IV.-V. storočia, ale počas stáročí prešli rôznymi zmenami a reformami. Najstaršie rukopisy, na základe ktorých poznáme ich texty, vznikali v období VIII.-X.-XII. Storočia.
Viktor Varga
