– fajčiť?
Áno, môže. Fajčenie nie je prekážkou ku vysviacke. To, že je to neresť a má to vplyv na zdravie, je kapitola sama o sebe. V priestoroch seminára je fajčenie zakázané a tí, ktorých sa to týka, musia chodiť mimo seminár.
– piť alkoholické nápoje?
Ako kedy. Vo všeobecnosti je požívanie alkoholických nápojov v seminári zakázané. Výnimku tvoria obedy alebo večere, keď sa s dovolením pána rektora podáva víno, ktoré niekto daroval do seminára. Mimo seminára je treba byť tiež obozretný. Dať si pivo napr. po futbale alebo varené víno na vianočných trhoch je prípustné, ale treba zachovať správnu mieru.
– používať počítač?
Iste, veď nežijeme v praveku. Používanie počítača by však malo zostať v rovine „dobrý sluha, ale zlý pán“. Napísať prácu do školy alebo článok do časopisu Adsum, pozrieť si, čo nové doma a vo svete, v čase osobného voľna si pozrieť film… Prečo nie? Ale počas samoštúdia sa hrať, nedávať pozor na prednáške, tráviť priveľa času na sociálnych sieťach a pod., to už nie je v poriadku.
– ísť von?
Opustiť priestory seminára je primárne možné počas vychádzky. V inom čase je na to potrebné dovolenie predstavených.
– modliť sa?
Kaplnka je prístupná počas celého dňa a často v nej nájdem niektorého spolubrata zahĺbeného modlitby. Zistil som, že niektorí spolubratia majú zvyk ísť sa pomodliť aj počas dňa, napríklad pri odchode na vychádzku alebo po návrate z nej. V tesnom susedstve seminára je Katedrála sv. Martina, do ktorej sa dá zájsť počas vychádzky.
– športovať?
Môže a mal by. Ako, to som už zodpovedal v minulom bonusovom diele.
– ísť domov?
Seminár je formačný dom, v ktorom sa pripravujeme na budúcu službu kňazov. Tento dom nie je možné opúšťať ľubovoľne. Domov sa chodí počas liturgickej praxe na Sviatok všetkých svätých, Vianoce a Veľkú noc. Vtedy všetci seminaristi odchádzajú zo seminára. Okrem týchto prípadov je možné ísť domov napríklad na doliečenie sa po dlhšej chorobe, kvôli návšteve lekára alebo z iných závažných dôvodov. Všetko to však musí byť s dovolením predstavených seminára. Tí spolubratia, ktorí majú trvalé bydlisko a rodinu v Bratislave, nemali by chodiť domov. Musíme sa naučiť odlúčiť sa od pokrvnej rodiny, pretože na nás v budúcnosti čaká duchovná – farská – rodina, ktorá má mať prednosť pred všetkým.
Martin Surový
