Liturgická obnova II. vatikánskeho koncilu


Druhým vatikánskym koncilom, ktorý bol reakciou na liturgické hnutie a na pastoračné potreby modernej doby, sa začala v malých krokoch reforma. Cieľom bolo, aby sa liturgia Cirkvi opätovne nedostala do strnutosti rubricizmu, aby sa gestá v rámci obradov nestali len obyčajným ritualizmom, ale aby sa zachovalo živé spoločenstvo veriacich, ktorí sa zišli na Eucharistické slávenie, ako to bolo aj pôvodným cieľom.

Druhý vatikánsky koncil a konštitúcia o liturgii nie sú len dôležitým okamžikom v dejinách liturgie, ale majú i obrovský doktrinálny význam pre Cirkev. Konštitúcia má jasnú teologickú rovinu, nejedná sa len o ríty, ale o obsah viery, ktorý majú vyjadrovať. Je to prvý koncil, ktorý vníma liturgiu jednoznačne teologicky. Cieľ konštitúcie Sacrosanctum concilium i celého koncilu je praktický – pastoračný.

Konštitúcia o liturgii bola schválená 4. októbra 1963 a bola prvým koncilovým dokumentom. Celá prvá kapitola, obzvlášť články 5-13, hovoria o teológii liturgie a odrážajú výsledky liturgického hnutia. Predkoncilové ponímanie liturgie podáva dva obrazy: tradícia a právny aspekt. Už encyklika Mediator Dei pápeža Pia XII. to odmieta, ako veľmi obmedzujúce ponímanie zmyslu liturgie. Estetické ponímanie chápe liturgiu ako vnútornú a zmyslovú formu kultu, ako súhrn ceremónií a rítov Cirkvi. Právne ponímanie chápe liturgiu ako verejný a všeobecný kult Cirkvi, ktorý je riadený cirkevnou autoritou.

Na rozdiel od týchto predkoncilových ponímaní liturgie, konštitúcia vníma liturgiu nie ako otázku o podstate kultu, ale v kontexte Božieho zjavenia ako dejín spásy. Dielo spásy pokračuje v Cirkvi a uskutočňuje sa v liturgii (SC 6). Liturgia je pravou tradíciou skrze pokračovanie spásonosného Kristovho tajomstva, ktoré sa uskutočňuje v liturgickom slávení spôsobom stále novým a zodpovedajúcim danej dobe a danému miestu. Odtiaľ pramení i nutnosť prispôsobenia sa liturgie – aggiornamento (tento termín charakterizoval celú koncilovú snahu).

I tento dokument katolíckej Cirkvi je treba čítať vo svetle ostatných koncilových dokumentov a hlavne konštitúcii, pretože sa vzájomne dopĺňajú a tvoria istú jednotu.

Viktor Varga

Pridaj komentár