„Všetko má svoj čas a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu.“ (Kaz 3, 1)
Nadpis článku tvorí otázka, s ktorou ste sa už zaiste stretli. Autormi takéhoto typu otázok sú ľudia, ktorí nepochopili tomu, čo je to modlitba. O význame, druhoch a spôsoboch modlitby toho bolo už veľa napísaného. Kto chce, nech si prečíta a poučí sa. Ja by som však chcel modlitbu predstaviť z iného uhla pohľadu – z pohľadu vzťahu dvoch osôb.
Na úvod začnem staťou z Markovho evanjelia, v ktorej Ježiš večer a zaiste až hlboko do noci pracuje – uzdravuje chorých a rozpráva sa s ľuďmi. Na druhý deň skoro ráno vstane, utiahne sa na pusté miesto a modlí sa tam. Keď ho jeho učeníci nájdu, vyzve ich, aby s ním šli aj do iných miest, lebo aj tam treba ohlasovať radostnú zvesť.
Z tohto úryvku si požičiam niekoľko slov, na ktorých postavím obsah článku.
Práca
Ježiš pracuje a aj my pracujeme, každý spôsobom, aký je mu vlastný. Práca, štúdium, domáce práce, nákupy… Využívame telo a tvorivého ducha. No nie je to jediné, čo dokážeme. Máme aj dušu a aj ona potrebuje rozvoj. Ten dosahujeme v modlitbe.
Skoré ranné vstávanie
Hoci je ranné vstávanie postrachom nejedného človeka, skúsenosť vekov a mnohých duchovných majstrov ukazuje, že práve ráno je veľmi vhodný čas na modlitbu. Ráno je človek ešte pokojný, nemá hlavu plnú zážitkov dňa, okolo je ticho (lebo iní ešte spia), po nočnom odpočinku by nemali chýbať sily. Kombinácia týchto faktorov robí z rána ideálny čas na modlitbu. Že máte problém vstať skôr? Tak to môže byť prvá obeta dňa. Alebo choďte spať skôr. Že ráno nestíhate? Posuňte budík na skorší čas alebo vypustite niektorý z (nadbytočných) ranných rituálov.
Modlí sa
Samozrejme, modliť sa dá (a má) počas celého dňa. Totiž, zastávať postoj „ráno som sa pomodlil a do zajtra si už s Bohom nemám čo povedať“ tiež nie je šťastné riešenie. Z roviny vzťahu sa modlitba premení na úradnícku záležitosť.
Plánovanie
Ranná modlitba má aj ten význam, že si počas nej možno naplánovať deň. Viem, čo ma čaká, čo chcem stihnúť, zvládnuť. Mám plány a túžby. Moment, ale kde zostal Boh? Stálo by za to zistiť, aké má on plány so mnou a s mojím dňom. Práve z ranného rozjímania sa dá načerpať obsah na celý deň. Nejaká veta či myšlienka, ktorú si počas dňa pripomeniem. A to ma hneď spojí s Bohom.
A teraz k tomu vzťahu a modlitbe. Ako sa buduje vzťah medzi dvoma ľuďmi? Najmä cez komunikáciu, či už ústnu alebo písomnú. Predstavme si teda domácnosť a v nej bývajúci manželský pár. Oni budú analógiou ku vzťahu mňa a Boha. Manželia sa ráno pozdravia, preberú plány na deň, povzbudia sa a idú do práce. Počas dňa si možno na seba spomenú, možno si aj zavolajú. V mysli majú toho druhého. Keď sa vrátia domov, pozdieľajú sa, čo počas dňa zažili, čo ich potešilo či zranilo. Môžu sa vyplakať i podeliť s úspechom. Takto si budujú vzťah. Spoznávajú sa. Pri rozhovore odhaľujú vnútorný život toho druhého. Komunikácia neustáva ani vtedy, keď prídu problémy.
Predstavme si teraz komunikáciu manželov z dlhodobého hľadiska. Niekedy sa rozprávajú dlhšie, inokedy kratšie. Raz je obsah živší, inokedy nudnejší. Niektoré témy sa opakujú pravidelne. Raz je dialóg plný nadšenia, inokedy je niektorá zo strán otrávená a nemá chuť sa rozprávať. Niekedy iba mlčia – pozerajú na seba a to im stačí. Niekedy po sebe kričia.
Keď sa kvôli pracovným povinnostiam alebo aj z iných dôvodov nemôžu stretnúť počas dňa, porozprávajú sa večer, keď sa stretnú. Krátkodobo sa môžu aj odmlčať, napríklad ak sú od seba odcestovaní a podobne. Vzťahu by určite neprospelo, keby sa len ráno pozdravili a potom už nič viac.
Dá sa vyrátať, koľko času by sa mali spolu rozprávať? Asi nie, pretože je to individuálne a veľa záleží aj na okolnostiach. Zhodneme sa však na tom, že sa treba stretávať a komunikovať spolu. Inak vzťah začne chladnúť, príde odcudzenie a namiesto progresu je tu regres.
V rovine modlitby je dĺžka času tiež individuálna. Iné nároky na modlitbu má kňaz, iné študent a iné matka s deťmi. Bolo by čudné, ak by sa kňaz nemodlil a iba pracoval, ako aj keby matka zanedbala domácnosť kvôli modlitbe.
A tak na záver zhrnutie:
Modliť sa? Určite áno.
Kedy? Najlepšie vždy. Niekomu viac vyhovuje ranný čas, inému večerný čas. Modlíme sa aj dobrou, poctivou prácou či štúdiom, ale nemôže to byť náhrada času osobnej modlitby.
Ako? Koľko ľudí, toľko spôsobov. No kostrou modlitby nech je svätá omša, ruženec, ranná a večerná modlitba.
Prečo? Budovať vzťah s Pánom, spoznávať jeho plán so mnou, riešiť problémy, ďakovať, prosiť, odprosovať, chváliť…
Koľko? Primerane, aby vzťah lásky rástol namiesto stagnovania či úpadku.
Kde? Všade. Doma, v kaplnke či kostole, v MHDčke, v práci, na prechádzke v prírode…
- Urči si životné priority.
- Hľadaj spôsoby ako áno, nie výhovorky, prečo nie.
- Konaj tak, ako najlepšie vieš, hlavne nech ťa vedie láska.
- Niekedy stačí aspoň dobrý úmysel.
- Spoločenstvo veľa pomáha.
Modliť sa? – hovoria milovníci
Už zase? – hovoria úradníci
P.S.
Modlitba v seminári
Keďže v sebe rozvíjame duchovné povolanie, žiada si to z našej strany posilňovanie a prehlbovanie vzťahu s Pánom.
Deň začíname modlitbou liturgie hodín (ranné chvály). Potom nasleduje ranné rozjímanie a svätá omša. Pred obedom je partikulárne spytovanie svedomia, čo je čas na osobnú modlitbu. Večer sú vešpery a pred spaním kompletórium. Každodenná modlitba ruženca je veľmi odporúčaná, v sobotu a nedeľu sa ju modlíme spoločne. Vo štvrtok a v nedeľu je adorácia. Keď sa to tak zráta, vychádza to minimálne dve hodiny denne. Do toho nerátam čas individuálnej modlitby napríklad pri návšteve kaplnky v priebehu dňa.
Martin Surový
