Písmeno „V“ o všetkom rozhodne


Pýtate sa, prečo práve takýto nadpis? Ako a o čom môže rozhodnúť jedno písmenko? Nuž, písmená a interpunkčné znamienka majú väčšiu silu, ako si myslíme. V prípade, ktorý opíšem, ide o vzťah človeka a Boha.

Je rozdiel medzi tým, či poviem „verím v Boha“ alebo „verím Bohu“? Je to rozdiel a to dosť veľký. Ide totiž o vzťah človeka a jeho Stvoriteľa, ktorý môže byť na rôznych kvalitatívnych úrovniach. Uvediem tri úrovne a potom každú z nich stručne rozviniem.

  1. v Boha neverím
  2. v Boha verím, ale neverím mu
  3. verím v Boha a verím mu

 

V Boha neverím

Neviera v Boha, čiže ateizmus. Som človek a spolu so svetom okolo mňa sme stvorení z matérie. Všetko vzniklo usporiadaním hmoty a dosahuje istú dokonalosť. V človeku dosahuje hmota najdokonalejšiu formu. Popieram jestvovanie Boha alebo božstiev. Nejestvujú nadzmyslové skutočnosti ako napríklad duša, anjeli, večný život a pod. Človek je sám sebe cieľom, jediným tvorcom a správcom svojich dejín. Je to pokus o vyslobodenie sa zo závislosti od Tvorcu. Človek je slobodný a môže si robiť takmer všetko, čo sa mu zachce.

S týmto javom sa stretávame pomerne často, hoci nie priamo v tejto čistej podobe. Takých, ktorí by boli totálnymi ateistami nebude veľa. Je ťažké bojovať proti niečomu, o čom tvrdím, že to nejestvuje. Skôr sa stretávame s rôznymi formami náboženskej ľahostajnosti, agnosticizmu, či vkladania dôvery do mágie a povier.

Je prirodzené, že človek je otvorený pre transcendentno. To, čo sa dá dosiahnuť v materiálnom svete, nedokáže úplne uspokojiť človeka. Túžime po niečom väčšom, čo nás presahuje. Preto aj tí ľudia, ktorí o sebe vyhlasujú, že neveria v Boha, majú v živote niečo, k čomu sa upínajú a čomu sa klaňajú. Hovorí sa, že to, čomu počas dňa či týždňa venujem najviac času, je mojím bohom. Môže to byť práca, závislosť, neviazaná sexualita, iný človek alebo uctievam sám seba, horoskopy, špiritizmus a pod. Možností je veľa. Hľadáme niečo, k čomu môžeme obrátiť zrak a dúfať, že odtiaľ nám príde pomoc, vykúpenie. To všetko sú však „popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu“ (Jer 2, 13). Keby títo ľudia aspoň trochu „skúmali znamenia čias“, rýchlo by zbadali, aká je to márnosť ľpieť na svojich terajších názoroch. Aj bez použitia viery (ktorú neuznávajú), iba rozumom, by sa im dala dokázať nezmyselnosť toho, do čoho vkladali dôveru.

V Boha verím, ale neverím mu

Na tejto úrovni vzťahu sa dostávame sa do kategórie hojne zastúpenej medzi kresťanmi. Mnohí formálne od viery neodpadli. Sú zapísaní v matričnej knihe, prijali alebo prijímajú sviatosti, možno aj chodia do kostola (aspoň v nedeľu). Ako však vyzerá ich bežný život? Možno sa riadia známym výrokom, ktorý uplatňovali uhorskí šľachtici vo vzťahu ku kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému: „Ty si náš kráľ a my sme tvoji páni.“

Áno, ty si Boh, nech už je moja predstava o tebe akákoľvek.
Verím, že si, hoci si možno veľmi vzdialený a nezaujímaš sa o moje problémy.
Verím, že si, sedíš na súdnej stolici a rozhoduješ o vine a treste.
Verím, že sleduješ každý môj pád a hneď ho ako policajt potrestáš.
Verím, že keď vhodím niekoľko modlitieb, dáš mi to, čo si prajem.
Verím, že si veľký Bábkoherec – o všetkom rozhoduješ a ja som len nevinná obeť tvojich rozhodnutí.
Verím, že si. Tam, niekde, ako niečo neurčité, nejaká dobrá energia či vyššia inteligencia.
Verím, že si „sladkej ňouma“, čiže ten malý, čo nosí darčeky, milo sa usmieva, alebo starý dedko, čo všetkým všetko dovoľuje a odpúšťa. Nakoniec sa aj tak všetci stretneme v nebi.

Ja verím, že si, ale prosím, daj mi pokoj. Ja si svoj život zariadim podľa seba. Mám predstavu o tom, čo chcem. Keď chceš, tak mi s tým pomôž. Ale ak mi nechceš pomôcť, nechaj ma, prosím ťa, na pokoji. Veď si sám povedal, že tvoje cesty nie sú mojimi cestami, tak čo. Ty si veľmi náročný. A vôbec, čo sa ti nepáči? Však chodím v nedeľu do kostola, nikoho som nezabil, (až tak) nekradnem (a to robia všetci)… Chceš, aby som menil moje zaužívané zvyky, aby som sa zmenil, aby som sa obrátil od hriechu. Ale prečo? Veď to, čo robím, nie je (až také) zlé. Čo ty o tom vieš? Doba sa zmenila, je treba sa prispôsobiť. A tí, čo vysvetľujú tvoje slovo, tí sa tomu nerozumejú. Mali by sa aspoň trochu zmodernizovať.

Ale dobre, možno aj máš v niečom pravdu. Naozaj cítim, že to so mnou myslíš dobre, len… len musíš počkať. Mám ešte v pláne urobiť toto, potom ešte hento a potom sa dostaneš na rad, súhlasíš? Ja si chcem teraz užívať život a potom, keď sa vybláznim, potom sa budem kajať a zmením sa. Sľubujem.

Verím v Boha a verím mu

Tento vzťah krásne vystihujú úvodné slová 63. žalmu: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody, tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu.“

Nielenže verím v Tvoju existenciu, ale dôverujem Ti. Som si vedomý toho, že si pravý, živý a osobný Boh. Zaujímaš sa o to, čo sa deje na zemi a zaujímaš sa aj konkrétne o mňa. Verím, že s Tebou môžem komunikovať kedykoľvek chcem. Verím, že ku mne prehováraš cez slová Písma a cez Tvojich služobníkov. Verím, že máš pre mňa pripravený konkrétny plán, ako dosiahnem spásu a budem šťastný. Tento plán sa snažím každodenne spoznávať a napĺňať. Viem, že prichádzajú aj ťažšie obdobia, časy, kedy necítim Tvoju prítomnosť, no neprestávam veriť. Viem, že prídu obdobia skúšok, krížov a ťažkostí, kedy ešte viac ako inokedy potrebujem Tvoju pomocnú ruku. Dávaš mi bratov a sestry, s ktorými sa delíme o radosti a starosti. Posilňuješ ma sviatosťami, ktoré môžem prijímať skrze vysvätených služobníkov Cirkvi.

V mojej mysli si Otcom. Si takým otcom, akého by si priali všetky deti. Si otec spravodlivý, dobrý, milosrdný. Učíš ma žiť naplno. Radíš mi, ako mám rozvíjať moju dôstojnosť. Chceš, aby som kráčal so zdvihnutou hlavou. Z Tvojho slova som sa dozvedel, že nechceš, aby hriešnik zahynul, ale aby sa obrátil a žil (par. Ez 33, 11). Viem, že keď Ťa urazím, so zármutkom sa na mňa pozrieš a aj ma vyhrešíš, no hneď mi aj odpustíš. Uvedomujem si, že dobrý otec svoje deti aj trestá a tak ich formuje. Kto netrestá, deformuje.

 

A tak ťa Pane prosím za tých, ktorí Ťa ešte vôbec nepoznajú a neuznávajú Tvoju existenciu, aby uvideli Tvoje svetlo, ktoré k nám žiari zo všetkého, čo si vytvoril, uverili v Teba a obrátili sa od temnoty hriechu a smrti k životu v plnosti, ktorú ponúkaš.

Prosím Ťa za tých, ktorí uctievajú namiesto Teba falošných bôžikov, ktorí im však „pomôcť nemôžu“, pretože sú to „popraskané cisterny“. Nech im Tvoje svetlo ožiari rozum i srdce, aby spoznali, že to, čo uctievajú, im nemôže priniesť pravú spásu.

Prosím Ťa aj za tých, ktorí síce veria, že si, ale nepoznajú Tvoju pravú tvár. Ich mysle majú Tvoju podobu pokrivenú mnohými bludmi. Daj im silu, aby hľadali Tvoju pravú tvár, ktorú si nám ukázal vo svojom Synovi.

Napokon Ťa prosím za tých, ktorí sa snažia každodenne hľadať Tvoju tvár a Tvoj plán, ktorý s nimi máš. Daj im silu vytrvať na tejto ceste, aby raz mohli dosiahnuť večnú blaženosť v nebi.

Martin Surový