Prváci – zoznámenie a vykročenie


Rozhodnutie vstúpiť do kňazského seminára je nepochybne dôležitým medzníkom v živote človeka. Po prijímacích pohovoroch uchádzači očakávajú list od svojho biskupa. Ak sa v ňom dočítajú, že sú prijatí, môžu sa začať pripravovať na nový život v seminári. Inak tomu nebolo ani v aktuálnom formačnom roku.

Na začiatku je dobré sa spoznať. Za tým účelom sa cez posledný augustový víkend obaja prijatí prváci stretli s prefektom Kňazského seminára a duktorom prvákov na prvom oficiálnom, hoci neformálnom, stretnutí na fare v Smoleniciach. Aktívne sa zapojili do slávenia svätých omší v tamojšom farskom kostole. Okrem rekreačných aktivít je dlhoročnou tradíciou, návšteva komunity Milosrdných sestier svätého kríža v obci Cerová, keďže sestry sa za seminaristov vytrvalo modlia. O program a prehliadku kláštora sa starala sestra Školastika.

Vstup do seminára znamená pre prvákov nový domov, nových ľudí, nový spôsob života a to všetko v novom meste. Zmena je náhla a veľká. Preto v čase keď boli seminaristi vyšších ročníkov na duchovných cvičeniach v Klokočove, prebiehal pre prvákov prípravný týždeň. Sú to ich prvé chvíle pobytu v seminári. Sprevádza ich iba duktor a predstavení seminára. Bolo sa treba oboznámiť s budovou seminára a so všetkými ľuďmi, s ktorými budú prichádzať do kontaktu. Od predstavených, cez zamestnancov fakulty až po vrátnikov. Absolvovali zápis do prvého ročníka na fakulte, oboznámenie so seminárnym poriadkom a taktiež prehliadky dôležitých miest mesta. Patronát nad duchovným programom mal otec špirituál Knorr. V ranných modlitbách sa prváci oboznámili s modlitbou liturgie hodín a v spoločných rozjímaniach sa mohli obohatiť svedectvami o povolaní veľkých biblických postáv. Spoločné večery boli vyplnené rozhovormi a svedectvami o vzniku vlastných povolaní. Po príchode ostatných seminaristov prebiehalo spontánne zoznámenie so spolužiakmi z vyšších ročníkov. Takto sme spolu vykročili v ústrety novému roku. A je aj na každom z nás aby to bolo aj vykročenie k zdarnému absolvovaniu vzdelávania a formácie aby sme aj naďalej mali dosť kňazov, ktorý nás privedú do neba.

Vďaka patrí každému, kto o to v modlitbe prosí Pána.

Marek Vranka