Späť do Otcovej náruče (4)


O láske Boha k človeku a o láske človeka k Bohu

Pokračovanie tretej časti
Ešte sa pozrime v krátkosti na márnotratného syna z Lukášovho evanjelia. Syn mal svoje vlastné predstavy o živote. Čo tam byť stále doma, pod dozorom. Vonku je svet a jeho lákadlá. Chcel využiť svoju slobodu. A otec mu tú slobodu dal. Nemôže ho predsa držať doma pod zámkom. Syn sa musí naučiť samostatnosti. Vybavil ho všetkým potrebným a pustil ho do sveta. Zaiste myslel na to, ako sa jeho synovi bude vo svete dariť. Je dosť silný na to, aby ustál rôzne pokušenia? Nestane sa z neho nejaký zločinec? Neublíži mu niekto? Vráti sa ešte niekedy domov?

Lenže syn zabudol na jednu dôležitú vec: so slobodou prichádza aj zodpovednosť. Za všetko, čo konáme, musíme raz niesť zodpovednosť. Syn si po čase uvedomil stratu, ktorú prežíval mimo otcovského domu. Čas radostí mu pominul a ocitol sa v núdzi. Ak nechcel biedne zahynúť, musel situáciu riešiť. Či už konal z lásky k otcovi (čo je dokonalá láska) alebo zo strachu pred biednou smrťou (nie je dokonalá láska), rozhodol sa konať a zmeniť svoj život. Vtedy si vstúpil do svedomia a spoznal, že nekonal správne. Musel prejsť skúškou pokory, keď sa vrátil domov, predstúpil pred otca a vyjadril ľútosť nad svojím počínaním.

Chce to naozaj odvahu pokľaknúť v spovednici a vysypať všetku špinu. No odmenou za krátky okamih zahanbenia je návrat do Otcovej náruče. Rozbité priateľstvo sa znova obnoví. Skončí sa blúdenie po nesprávnej ceste. V nebi je veľká radosť nad každým hriešnikom, ktorý robí pokánie. Náš nebeský Otec vyzerá každého, hoc je ešte ďaleko od obrátenia a teší sa. Vychádza mu v ústrety a víta ho. Musí, lebo miluje. On je láska. Jeho láska je taká veľká, že „poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“ (1Jn 4, 9-10)

A na záver, zopakujem Jozueho slová: „Ja a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi.“ My chceme prísť do nebeskej blaženosti. My chceme žiť v láske už tu na Zemi. Chceme budovať „Božie kráľovstvo, v ktorom vládne spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“. (Rim 14, 17) Chceme sa odvrátiť od falošných bohov. My si dnes volíme Pána. A koho si zvolíš ty?

Láskavý Otče, vlej nám do srdca jas svojho svetla, aby sme verne žili podľa tvojich prikázaní a nikdy nezablúdili na cestu tmy a hriechu. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Martin Surový

 

Pridaj komentár