Chodiť s Ježišom? (1)


Denne sa stretáme s množstvom ľudí. Väčšinu z nich ani nepoznáme a len prejdeme okolo nich. Ale máme okolo seba aj nám bližších ľudí – kolegov, kamarátov, priateľov a rodinu. V živote človeka, najmä mladého, prichádza chvíľa, kedy sa z okruhu jeho blízkych priateľov vyčlení jedna osoba, ku ktorej má obzvlášť hlboký vzťah. Jeho srdce túži po tejto osobe. Chce ju bližšie spoznať. Ako nás učí etika, človek túži po dobre a chce sa s ním spojiť. Tak sa mladý človek zaľúbi. Ak nájde jeho ľúbostný cit kladnú odpoveď u milovanej osoby, vzniká užší vzťah, na konci ktorého by mala byť vízia uzavretia manželstva. Aby zistili, či sa k sebe hodia a sú schopní a ochotní prežiť spolu zvyšok života, musia sa spoznať. Tento čas na spoznávanie nazývame aj chodenie. Výsledkom chodenia je buď definitívne spojenie životov v manželstve, alebo dvojica zistí, že je lepšie nespájať svoje životy a ísť si každý svojou cestou.

Čas chodenia nie je len záležitosťou medzi chlapcom a dievčaťom. Môžeme ho aplikovať aj na náš vzťah s Bohom. Keď si predstavíme dynamiku vzťahu muža a ženy v živote seminaristu a jeho vzťahu k Bohu, nájdeme tam veľa podobností.
Slová žalmistu „Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.“ (Ž 139, 16) naznačujú, že v Božej mysli sú prítomné všetky udalosti sveta. Sú tam prítomní aj všetci ľudia. Veríme, že Boh pre každého človeka pripravil osobitnú cestu, ako prísť k večnému šťastiu. Kto sa podujme na odhaľovanie tejto cesty, musí si byť vedomý, že ho môžu čakať rôzne prekvapenia. Jedným z takých prekvapení môže byť povolanie k zasvätenému životu, v našom prípade ku kňazstvu.
Boh, ktorého by sme druhým menom mohli pomenovať ako Láska, miluje každého človeka a pozýva ho do spoločenstva so sebou. Tým, ktorých si vybral, aby ho nasledovali z väčšej blízkosti, dáva rovnakú výzvu, akú dal mýtnikovi Matúšovi: „Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.“ (Mt 9, 9)
Boh v nás vidí dobro a má v nás záľubu. Túži, aby sme sa s ním spojili. Povoláva nás podobne ako kedysi prvých apoštolov. Potom je už ťah na nás, akú dáme odpoveď. Kto sa rozhodne Ježišovi opätovať lásku a zaľúbi sa doňho, zdvihne sa z mýtnice života a vykročí za Ježišom cez prípravu v seminári. Nastáva čas chodenia. V ňom Ježiš skrze predstavených Cirkvi spoznáva uchádzača o kňazstvo a seminarista cez štúdium teológie a osobný duchovný život zase spoznáva Ježiša.
Koniec prvej časti. Pokračovanie nabudúce.

Martin Surový