Chodiť s Ježišom? (2)


Pokračovanie prvej časti.

Zatiaľ čo chodenie chlapca a dievčaťa trvá rozlične dlho, u nás je tento čas určený na 5 resp. 6 rokov. Po piatom roku štúdií je čas na diakonskú vysviacku a po šiestom na kňazskú. Keďže čas chodenia má slúžiť na vzájomné spoznávanie sa pred tým, než spolu vstúpia do bezvýhradného doživotného vzťahu, je potrebné tento čas správne využívať.

Základným kameňom má byť úprimnosť k sebe samému i k druhej stránke. Divadlo vieme zahrať všetci, ale naozaj by to bolo vhodné v takto závažnej situácii? Práve vďaka úprimnosti vieme v sebe rozlíšiť, či má zmysel pokračovať na ceste za Ježišom alebo nie. Žiaľ, v mysliach niektorých ľudí je vstup do seminára automaticky spojený s vysviacku. To však nie je pravda. Iste, vo farnosti alebo v rodine zavládne radosť z toho, že sa ich syn či miništrant rozhodol vstúpiť do seminára a spoznávať Ježiša zbližša. No musia si byť vedomí aj toho, že „chodenie s Ježišom“ sa môže skončiť rozchodom. Každoročne sme toho svedkami aj v našom seminári, keď niektorý spolubrat uváži, že toto nie je jeho cesta a odchádza naspäť do sveta. „Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?! Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.“ (Jn 6, 60.66) Rovnaké právo na „rozchod“ má aj Ježiš v zastúpení predstavených. Ak sa povolanie u seminaristu nejaví autentické, je pre obe strany lepšie vzťah ukončiť. Tým však nemáme na mysli stratu osobnej viery seminaristu. Ide len o rozlíšenie, že cesta kňazského povolanie by neviedla ku šťastiu a preto je lepšie ísť cestou iného povolania.

Seminár je teda nielen miestom, ale najmä časom. Je to čas na prípravu a rozpoznávanie, či sa pre mňa Ježiš stane doživotným a výhradným partnerom, alebo je pre mňa lepšia iná cesta. Je to čas, v ktorom Ježiša a jeho učenie spoznávam, aby som bol v deň vysviacky pripravený vysloviť svoje áno slobodne, vedome a úprimne. Ježišu, pôjdeme spolu ďalej, až do konca života, alebo sa naše cesty rozídu?

Modlitba bohoslovca za spolubratov:
Pane Ježišu, prosím ťa za mojich spolubratov seminaristov, aby sa stávali zrelými a na čnosti bohatými osobnosťami podľa tvojho vzoru. Ty si nám adresoval nielen výzvu „Poďte za mnou!“ ale aj výzvu „Učte sa odo mňa!“
Vlož do našich sŕdc lásku k Božiemu slovu a k najsvätejšej Eucharistii. Naplň nám srdcia láskou k svätej Cirkvi, ktorá uchováva a vysluhuje sviatosti spásy. Daj, aby sme sa vo svojej príprave na kňazskú službu stávali deň čo deň svätejšími.
Duch Svätý, privádzaj nás k vytrvalému a dôslednému nasledovaniu Krista.
Amen.

Martin Surový