Cesta k povolaniu (1. časť)


„Keď [Ježiš] videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ (Mt 9, 36-38)

V čase letnej horúčavy a prác na poli môžeme veľmi dobre pozorovať, ako to Pán Ježiš myslel. V záhrade či na poli môžeme mať bohatú úrodu, ale bez dobrého hospodára môže ľahko vyjsť nazmar. Stačí jedna búrka, choroba, škodcovia či neskoro obraté ovocie a z kvalitnej úrody nezostane nič.

Keď sa presunieme zo záhrady do duchovného života, platia tu tie isté princípy. Bez robotníkov môže prísť veľká časť úrody ľudských duší do zatratenia. Nikto im totiž neukázal cestu k Bohu, nikto im nepovedal, že Boh je milosrdný a odpúšťa hriechy, nik im neprezradil, aké poklady ukrýva Matka Cirkev. Keď bolo treba vyslúžiť sviatosť, nebolo kňaza.

Prečo nás Boh vyrušuje z bežného kolobehu dňa? Prečo nás povoláva a posiela? Je to preto, lebo chce, aby sme sa stali užitočnými sebe a iným pri putovaní do neba. Boh povoláva každého jedného človeka. Všetci sme povolaní ku svätosti. „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48). Ľudia sa majú posväcovať v stave, do ktorého ich povoláva Boh – to jest v manželstve alebo v zasvätenom živote. Výber povolania (stavu) nie je záležitosťou len mladých ľudí. I vo vyššom veku môže zaznieť Pánov hlas: Poď za mnou! (Lk 5, 27).

Pre väčšinu ľudí je stav manželský bezpečnou a veľmi záslužnou cestou, ako sa posväcovať a ako premieňať svet na lepší. Potom je tu však pre niektorých stav úplného sa zasvätenia Bohu, či už ako kňaz alebo ako rehoľník. „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás…“. (Jn 15, 16). Títo vyvolenci majú úlohu posväcovať nielen seba, ale aj im zverené osoby. Je to úloha náročná, no veľmi potrebná.

Boh si povoláva mnohých robotníkov do svojej vinice. Vinica je rozľahlá, práce je v nej veľa. V hluku a starostiach každodenného života však býva neľahké započuť Boží hlas. O to ťažšie je potom spoznať vo svojom srdci, že práve to je to miesto, kam ma Boh volá a odpovedať na jeho volanie slovami proroka Izaiáša: „Hľa, tu som, pošli mňa!“ (Iz 6, 8).

 

               V budúcej časti sa pozrieme na to, ako je možné spoznávať Božiu vôľu, aby sme zistili, kam nás Boh posiela.

Martin Surový

 

Pridaj komentár