Celibát očami teológie tela (1. časť)


Pre účely seminárnej práce na Spirituálnu teológiu som minulý rok písal o celibáte ako ho vidí teológia tela. Mimochodom, teológiu tela vrelo odporúčam na štúdium každému, kto sa chce dozvedieť viac o sebe, o tom, čo je to pravá láska a ako ju prežívať vo vzťahoch a manželstve. Je mojím snom raz si prečítať aj celú knihu prednášok na túto tému od Jána Pavla II.

Začnem citátom od kardinála Dolana: „Človek dokáže takmer čokoľvek, keď vie, že to má zmysel. Kto nerozumie celibátu, bude preňho jeho verné prežívanie náročné.“

Pápež sv. Pavol VI. v encyklike Sacerdotalis caelibatus uvádza viacero dôvodov pre celibát. Môže to byť kristologický, ekleziálny či pastoračný. Spomína aj eschatologický, čiže taký, ktorý presahuje tento život. Práve o ňom budem hovoriť.

O celibáte sa toho v poslednej dobe veľa hovorí. Názory v spoločnosti sa rôznia. Niekedy sa ozvú kritické hlasy aj zo strany kresťanov – katolíkov či dokonca kňazov. Je však na škodu veci, že sa o celibáte veľa rozpráva, ale vo svojej podstate nebýva pochopený. Ak niekto nepozná základy a smerovanie celibátu, celé mu to môže pripadať ako čosi zbytočné, zastarané a čo sa nedá dodržať. Preto chcem ponúknuť pohľad na celibát, ako o ňom hovorí Teológia tela od sv. Jána Pavla II. v interpretácii Christophera Westa v knihe Teologie tela pro začátečníky a v knihe od Mary Healyovej Muži a ženy jsou z ráje.

Na úvod v krátkosti vysvetlím, čo je to teológia tela, prečo je dobré ju študovať a ako to súvisí s celibátom. Teológia tela je skúmanie toho, ako Boh odhaľuje svoje tajomstvo cez ľudské telo. Týmto názvom pomenoval Ján Pavol II. sériu 129 prednášok na túto tému. Je to bohatý zdroj, ktorého pochopenie otvára nové dimenzie k chápaniu zmyslu života a prežívaniu vzťahov s Bohom, ľuďmi i sebou samým. Pápež vychádzal z toho, že tak ako Boh je neustálym sebadarovaním lásky, tak k tomuto istému sú povolaní všetci ľudia – teda dávať sa v láske. Človek sa môže stať tým, čím má byť len vtedy, keď sa bude dávať v láske tak, ako nám to ukázal Kristus. Toto povolanie k láske nazval snubný význam tela. Keď žijeme podľa snubného významu tela, napĺňame hlboký a základný zmysel našej existencie. Napĺňať sa dá v manželskom zväzku, ale nie je to jediný spôsob, ako vyjadriť úplný dar samého seba. Inou možnosťou je život v celibáte, ktorý odkazuje na pravý zmysel sexuality a dáva ukážku budúceho života vo večnosti. Ľudia, ktorí si zvolili život v celibáte (panenstve) vyjadrujú snubný význam tela tým, že sa stávajú úprimným darom pre iných ľudí. To vedie k duchovnej plodnosti.

Stručne povedané, život v celibáte teraz na zemi, ktorý je pre menšinu ľudí, je predobrazom toho, čo budeme žiť vo večnosti, kde už nie je manželstvo. V tomto zmysle je celibát „nadradený“ manželstvu, pretože kým manželstvo je telesná inštitúcia, ktorá sa smrťou končí, ľudia žijúci v celibáte sú svedectvom o budúcom vzkriesení. Ako bude vyzerať budúci život? Z toho, čo vieme z evanjelií a teológie, vychádza, že budeme mať mužské a ženské telo, ale nebude tam už manželstvo. Sexualita bude usmernená inak. Bude to cez panenský (celibátny) význam tela. Každý človek sa stane úplným darom v dokonalom spoločenstve s Bohom a s ostatnými. Inak ale oba spôsoby života sú komplementárne a jeden sa odhaľuje vo svetle toho druhého. Manželstvo je riadnym povolaním v tomto telesnom svete. Celibát je mimoriadne povolanie, pretože sa týka budúceho života. Tu by mohla vyvstať otázka, či by mali všetci ľudia žiť v celibáte, keď je lepší. No nie je to tak. Lepšie je rozpoznať a žiť to, k čomu človeka povoláva Boh. To je cesta, ako byť šťastným v tomto živote.

Nabudúce budeme pokračovať v tom, ako je to s prijatím celibátu pri vysviacke a jeho realizácia v kňazskom živote.

Martin Surový