Celibát očami teológie tela (3. časť)


Je možné dať život v celibáte a manželstve na rovnakú úroveň? Aj o tom je tretia časť nášho článku.

Zmysluplné prijatie celibátu si vyžaduje pochopenie snubného významu tela, ktorý je vpísaný do každého z nás. Tým významom je sebadarovanie, ktoré je možné žiť ako v manželstve, tak aj v celibátnom spôsobe života. Na jednej strane je sebadarovanie v telesnom spojení manželov a plodenie detí, na druhej strane sebadarovanie pre všetkých a plodenie duchovných detí. Môžeme teda povedať, že celibátny muž sa akoby „ožení“ s Cirkvou, resp. celibátna žena sa „vydá“ za Krista.

Keď si teraz, v čase seminárskych štúdií predstavíme Cirkev ako svoju snúbenicu (a budúcu manželku), v mnohom to môže pomôcť usmerniť našu sexualitu a rozmer sebadarovania. V prípade kňaza (alebo už aj seminaristu) je to výlučné a úplné spojenie s Cirkvou, čo vylučuje kňaza z iného vzťahu s rovnakými požiadavkami – manželstvo, resp. naviazanosť na iné osoby a veci. Ženatý muž sa môže priateliť aj s inými ženami okrem svojej manželky, ale nikdy to nesmie ohroziť jeho manželstvo. To isté platí aj pre kňaza. Mal by sa pýtať, či tento vzťah alebo situáciu dokáže pokojne vysvetliť svojej neveste – Cirkvi.

Môžeme si položiť otázku, či by pomohlo zrušenie celibátu vyriešiť sexuálne prehrešky kňazov. Odpoveď je negatívna. Celibát nespôsobuje deviácie, ale choroba alebo hriech áno. Manželstvo nemôže uzdraviť to, čo je v mysli človeka choré. Je potrebný medicínsky zásah a taktiež sviatostná milosť.

Na záver konštatujem, že štúdium teológie tela mi otvorilo nové pohľady na chápanie celibátu a jeho zmyslu. Naozaj odporúčam všetkým, aby si tému teológie tela viac naštudovali.

Martin Surový