Kvetná nedeľa


Každý rok na kvetnú nedeľu nám liturgia pripomína, aká vie byť svetská sláva, blahobyt a pohodlie prchavé. A ukazuje nám to na samotnom Božom Synovi. Ešte dnes ho zástupy oslavujú, prestierajú mu pod nohy svoje plášte a palmové ratolesti, a prevolávajú mu: Hosana! Ale za pár dní akoby úplne na to všetko zabudli a kričia: Ukrižuj, Ukrižuj ho!

Istým spôsobom môžeme povedať, že podobnú situáciu ako zažíval vtedy pred dvetisíc rokmi Ježiš, zažívame aj my dnes v krajinách tzv. prvého sveta. Donedávna sme sa mali v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami, ktoré zažili vojny, hlad, chudobu, prenasledovanie, choroby celkom dobre. Môžeme taktiež povedať, že aj v porovnaní s krajinami tzv. tretieho sveta, ktoré spomenuté problémy trápia stále, sme sa mali a nebojím sa povedať, že stále sa máme relatívne výborne. Avšak pandémia nám ukazuje, aké krehké všetky tieto naše istoty, tento blahobyt a pohodlie sú. Ako málo stačí, aby sa to všetko začalo rúcať.

Na blahobyt sme si tak zvykli, že sme ho začali považovať za samozrejmosť. Veľa ľudí dnešnej modernej spoločnosti vo vyspelých krajinách sveta, nedokáže alebo nechce na seba vziať kríž, ktorý nám pandémia priniesla. Často hľadíme egoisticky, len na seba a na svoje pohodlie a nesnažíme sa hľadať spoločné dobro, čiže nielen dobro pre seba, ale aj pre svojich blížnych.

Avšak Ježiš nám ukazuje, že ak chceme dosiahnuť skutočný blahobyt, skutočný pokoj a skutočnú radosť ktorá nekončí, treba sa vedieť uponížiť, treba sa vedieť obetovať pre druhých tak ako on sa obetoval za nás. Treba vziať na seba kríž a nielen ten svoj, ale pomôcť niesť kríže aj svojim blížnym a ísť za Ježišom na Kalváriu, aby sme tak zomreli hriechu.Iba ak zomrieme svojmu pohodliu, egoizmu, svojej pýche, iba tak môžeme dosiahnuť blahobyt, ale nie ten prchajúci pozemský, ale ten nikdy nekončiaci – nebeský.

Zamyslime sa kde hľadáme svoje šťastie? Je to v peniazoch, v kariére, alebo v pozemskej sláve? Alebo sa snažíme nájsť šťastie v nasledovaní Krista, v obetovaní sa pre druhých?

Čo robíme preto, aby sme druhým uľahčili niesť ich kríž? Podporujeme nejakú charitatívnu organizáciu, alebo osobne niekomu pomáhame v ťažkej životnej situácii či už konkrétnou pomocou, modlitbou alebo obetovaním svojho kríža?

Nebojme sa drahí bratia a sestry uponížiť a vziať na seba kríž. Veď náš Pán tiež „trpel za nás a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach“ (porov. 1Pt 2,21), aby aj nás Boh povýšil do nikdy nekončiacej nebeskej slávy.

dp. Juraj Ján Ochaba