Zamyslenie na 5. pôstnu nedeľu


Jer 31,31-34; Ž 51,34.12.14-15; Hebr 5,79; Jn 12,20-33

Čisté srdce – srdce naplnené Bohom

Boh túži vstúpiť do nášho života. Nie preto, aby sa nás zmocnil ako panovník ani nie preto, aby na nás uplatňoval svoju moc. Boh je láska a preto aj jeho túžba po človekovi je obdarovať ho láskou. Preto nám aj pripravil večné miesto vo svojom kráľovstve. Náš Pán by nám vo svojej všemohúcnosti mohol jednoducho nakázať aby sme dodržiavali jeho prikázania, mohol by každého z nás naprogramovať tak, že by sme všetko robili podľa jeho vôle tak ako počítač bez rozmýšľania robí všetko to, čo do neho naprogramuje jeho tvorca. Lenže Boh ide v láske oveľa ďalej. Dáva nám na výber. Boh nikoho nenúti ísť jeho cestou, hoci neustále ľudí povzbudzuje k tomu aby si uvedomili, že Božia cesta je tá jediná správna.

Teda Boh nás túži mať pri sebe, ale rozhodnutie necháva na nás. V tomto rozhodovaní nás berie ako seberovných partnerov, čo vidíme z toho, že s nami ľuďmi uzatvára zmluvu. Zmluvné stránky majú vždy rovnaké postavenie. Zmluva Boha s ľudom sa spomína aj v dnešnom prvom čítaní, kde prorok Jeremiáš hovorí Pánovo posolstvo: „Takáto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca. Nik nebude poúčať svojho blížneho: Poznaj Pána!, lebo ma budú poznať všetci. Odpustím im ich neprávosti a na ich hriech si už nespomeniem.“ Boh sa voči nám zaväzuje, že s nami vykoná veľké veci. A keďže ide o zmluvu, aj od nás sa čosi vyžaduje. Preto Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu súhrn našich povinností: „Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí  na tomto svet, zachráni si ho pre večný život.“ Hovorí tak preto, lebo „ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Ježiš tieto slová adresuje tým, ktorý ho chceli vidieť.

Ak aj my chceme vidieť Boha, pamätajme, že Boh nám túto túžbu rád splní. Veď sám po nás túži oveľa viac. Ale aby sme mohli prísť k Bohu, musíme sa mu dať celý. Musíme odumrieť tomuto svetu, tak ako zrno musí v pôde zaniknúť, ak chce priniesť úrodu. Je tomu tak preto, lebo Bohu sa nedá patriť iba čiastočne. V tomto platí: všetko alebo nič. Preto sa musíme umŕtvovať vo všetkom, čo nás od Boha odvádza. Potrebujeme v sebe zničiť všetky kompromisy a svoj život musíme poriadiť Bohu vo všetkom. Aj v každodenných maličkostiach. Nie je to ľahká úloha, lebo naše srdce je plné sebectva, chamtivosti a pohodlnosti na úkor iných. Do takého srdca Boh nemôže vstúpiť a preto potrebujeme očistenie. Aby sme to dokázali prosme Boha o pomoc. Vezmime si k srdcu zvolanie, ktorým dnes odpovedáme na dnešný žalm: „Bože, stvor vo mne srdce čisté!“ Často opakujme túto prosbu a urobme v živote zásadné rozhodnutie pre Boha, ktorý je pripravený nám dať oveľa viac ako svojím odriekaním zanecháme.

dp. Marek Vranka