Veľký piatok


Pašie o utrpení Krista na Veľký piatok nás vždy hlboko zasahujú. Zdá sa, že všetky iné slová sú dnes zbytočné. Našou túžbou by malo byť iba v tichu sa pokoriť a adorovať. No nie Toho, koho prebodli, ale Toho, ktorého sme MY prebodli!

    Sv. Katarína Sienská v jednom z listov píše: „Ak by ste mi povedali: kto ho zabil? Odpovedala by som, že iba hriech je príčinou smrti Krista. A je to práve človek, ktorý spáchal a vždy pácha hriech. Takže sa môže povedať, že sme to MY, kto sme zabili Božieho Syna. A toto môžeme povedať vždy, keď sa dopúšťame ťažkého hriechu. Kameňom a klincami, ktoré držali Krista pribitého na kríž bola jedine láska k nám.“

   Dnes celá Cirkev uvažuje o umučení a smrti Ježiša Krista. Avšak sv. Ján k tomuto opisu o strašnom utrpení Krista pridáva aj pohľad na Krista kráľa, ktorý má moc a ktorý napriek všetkému má akoby všetko pod kontrolou.
    Ježiš vníma svoj život ako uskutočnenie „hodiny“, pre ktorú prišiel na svet. Tej hodiny, ktorá bola verejným prejavením jeho utrpenia, ale zároveň aj jeho slávy. Práve toto celé rozprávanie o umučení Krista, sa číta a prehlbuje vo svetle oslávenia Božieho Syna svojím nebeským Otcom.

    Celé utrpenie je neustály rast tohto verejného prejavu Krista, počnúc momentom v Getsemanskej záhrade, v ktorom Ježiš ukazuje, že nie je obeťou zrady, sprisahania a panovačnosti predstavených, ale že je Pánom, ktorý sa nebojí nepriateľov, ktorý vie ovládať udalosti, a ktorý sa dobrovoľne odovzdáva do rúk svojich vrahov.  
    Aké slávnostné a kráľovské je to „Ja Som“, ktorým Ježiš niekoľkokrát odpovedá vojakom poslanými kňazmi a farizejmi, aby ho zatkli. Keď Ježiš vyslovuje svoje božské meno: „Ja Som“, vojaci, akokoľvek ozbrojení, ustupujú a padajú na zem.

     Rovnako môžeme vidieť ako má Ježiš navrch aj keď je vypočúvaný Annášom a neskôr Pilátom, ktorý sa naľaká, keď počuje jeho obvinenie, že sa vydával za Božieho Syna. A zrazu akoby sa ich pozície vymenili. Obvinený je pokojný a sudca je naopak prestrašený.  – „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora.“ – Kristus panuje aj v tejto situácii. 

    Dnešné pašie môžu byť nazývané „súdom Boha“, ktorý sa odohráva v histórii, ale aj v súčasnosti. – Ale môžu byť nazývané aj „Evanjeliom nádeje“. Je to zároveň pohľad nádeje a veľkej vďaky na Toho, ktorý povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“  –  Veľký piatok nie je koncom! Ale začiatkom!

    Poďakujme teda Kristovi za to, že dielo nášho vykúpenia vykonal dokonale, až do konca. V tichu adorujem Toho, ktorý sa za NÁS nechal prebodnúť.
A vedzme, že nech sa deje čokoľvek, nech máme akékoľvek trápenie, ťažkosť, či bolesť v našom živote, vždy dôverujme Bohu, ktorý aj v tých najtemnejších chvíľach má všetko pod kontrolou.

dp. Bernard Novák