Pane, nauč nás modliť sa (1. časť)


Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov. (Lk 11, 1)

V živote kresťanov je modlitba veľmi dôležitá. Apoštol Pavol v Prvom liste Solúnčanom v piatej kapitole píše: „Bez prestania sa modlite!“ Zaiste je medzi nami veľa bratov a sestier, ktorí sa pravidelne a dobrovoľne modlia. Uvedomujú si potrebu budovať vzťah s Bohom a tak sa modlitba stala nevyhnutnou súčasťou ich života. O modlitbe sa veľa hovorí a píše. Kňazi povzbudzujú k modlitbe. Akosi sa predpokladá, že kresťania sa vedia modliť. Lenže čo znamená modliť sa? Ako viem, že sa modlím dobre? Je vôbec to, čo robím, modlitba? Naučil ma niekto umeniu modlitby?

Toto krátke zamyslenie chce prispieť k rozšíreniu pohľadu na spôsob osobnej modlitby. Je to jeden z možných pohľadov. Existuje veľa dobrej literatúry, kde sa o téme modlitby môžete dočítať podrobnejšie. Prípadne sa spýtajte vášho duchovného sprievodcu alebo kňaza, čo by vám odporučil.

Každá dobrá modlitba má nejaké pravidlá. Samozrejme, nie sme väzňami nejakých presných postupov. Všetci máme vlastnú cestu za Kristom a spôsob, ako s ním buduje vzťah. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že v modlitbe by sa mali nachádzať 4 základné prvky: chvála, vďaka, prosba a odprosenie.

Chvála

V ktorejsi piesne vďaky sa kňaz modlí: „Naše chvály nepridávajú nič Tvojej veľkosti, ale nám prispievajú k spáse“. Chváliť Boha znamená v prvom rade zaujať postoj vďačnosti za to, že Boh je, aký je, a že s nami vstupuje do kontaktu. V súčasnosti naberajú v cirkevnom prostredí na obľúbenosti práve chválové skupiny. Dovolím si tvrdiť, že je to najdokonalejší prvok modlitby. Na záver vysvetlím aj prečo.

Vďaka

Všetko, čo máme a čím sme, je Božím darom. Celé stvorenie je Božím darom. Keby nechcel, nemuselo byť nič. Preto ďakovať za prijaté dobrodenia by malo byť samozrejmosťou. Iste, sú momenty v živote, keď zažívame niečo veľké a to nás akosi prirodzene vedie k bázni pred Bohom a k postoju vďačnosti. No okrem niekoľkých veľkých vecí máme okolo seba množstvo drobností, ktoré berieme už ako samozrejmosť. Stačí sa len pozrieť na chorých, starých, chudobných a hneď máme dostatok podnetov na vzdanie vďaky.

Prosba

V modlitbe Bohu predkladáme svoje prosby, podľa toho, čo si myslíme, že potrebujeme. Správna modlitba však nemá byť „objednávkovým formulárom“ na to, čo chcem. Skôr by sa v modlitbe mali naše predstavy porovnávať s tým, čo chce Boh. V modlitbe máme hľadať Boha a jeho vôľu, nie sami seba a svoje predstavy. Niekto by mohol povedať: „Načo prosiť? Veď Boh vie, čo potrebujem!“ Iste, je to pravda. Predsa však, prosiť má určite zmysel. Sám Pán Ježiš hovorí, aby sme prosili nebeského Otca, a on nám to dá, lebo je dobrý. Jedna stará kazateľská poučka hovorí na túto tému toto: „Boh na modlitbu vždy odpovie kladne. Buď ti dá tú vec hneď, alebo neskôr, alebo ti dá niečo lepšie, v čo si ani nedúfal.“ Áno, a tu je ten kritický bod – čo je to „to dobré, lepšie“? V tomto sa nie vždy stretneme s Božou predstavou.

Odprosenie

Napokon k modlitbe určite patrí vyslovenie odprosenia. Všetci sme hriešni a aj spravodlivý sedem ráz za deň padne (Prís 24, 16). Spytovanie svedomia by malo patriť k pravidelnej hygiene duše. Všetko, čo do duše nepatrí, máme predložiť Bohu v modlitbe odprosenia. Sväté Písmo nám predstavuje Boha aj ako dobrého otca a milosrdného sudcu. „Nechcem smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.“

Všetky spomínané časti modlitby by si určite zaslúžili samostatné a podrobnejšie vysvetlenie. Nateraz však stačí si uvedomiť, že tieto prvky sú dôležité a mali by byť súčasťou našej modlitby. Môžete si teraz premyslieť svoj spôsob modlitby. Ktorý prvok je vo vašej modlitbe najrozšírenejší? Ktorý chýba? A prečo?

V druhej časti vysvetlím, prečo si myslím, že chváliť Boha je najdokonalejšou formou modlitby a uvediem môj pohľad na hierarchiu prvkov v modlitbe.

Martin Surový